Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Bankári bránia svoje odmeny
10. 9. 2009
Bankári svoj systém odmeňovania bránia a politickým lídrom odkazujú, že ich prémie krízu nespôsobili. Ale sú aj takí, ktorí si vinu priznávajú.
Výkonný manažment skupiny Credit Suisse Group AG, Morgan Stanley a Deutsche Bank AG spoločne vyhlásili, že svetový finančný systém potrebuje reformu. Napriek tomu bránia svoju kultúru odmeňovania, o ktorej kritici hovoria, že bankárov vedie k podstupovaniu priveľkého rizika.
Vo Frankfurte sa uskutočnila konferencia, na ktorej sa stretla celá bankárska elita. Podľa zástupcu Credit Suisse systém odmeňovania sám o sebe krízu nespôsobil. Zástupca Deutsche Bank vyhlásil, že banky si nemôžu dovoliť, aby prišli o svojich „hviezdnych“ zamestnancov a upozornil, že vojna „o talenty" je v plnom prúde.
Banky reagujú na zvyšujúci sa tlak zo strany regulátorov, centrálnych bánk a vlád. Svojimi opatreniami chcú zabrániť znárodňovaniu finančných gigantov. Tŕňom oku sú už dlhší čas odmeny, ktoré bankári dostávajú za svoje aktivity. Vidina väčšieho zárobku ich ženie k tomu, aby podstupovali obrovské riziká.
Bankári vo svojom stanovisku však nie sú jednotní. Zástupca z Erste Group Bank AG sa domnieva, že vysoké prémie bankárov boli čiastočne zodpovedné za krízu a výkonná moc finančných inštitúcií musí rešpektovať znechutenie verejnosti.
Podobne zmýšľa aj zástupca HSBC. Bankári aj podľa neho urobili veľa prešľapov. Ciele, ktoré treba dosiahnuť na získanie prémií boli nastavené zle a nemyslelo sa na dlhodobé dôsledky.
Na víkendovom stretnutí skupiny krajín G20 ministri financií a guvernéri centrálnych bánk navrhli regulačný rámec, podľa ktorého by banky mali odkladať viac zdrojov na horšie časy, okrem toho si chcú nechať vypracovať podrobnú správu za akých podmienok banky dávajú prémie.
Regulátori a politici sa zhodujú, že riskantné operácie, ktoré bankári s vidinou vysokých zárobkov podstupovali, boli jednou z hlavých príčin súčasnej krízy. Zatiaľ sa však nedohodli na tom, ako ich budú obmedzovať.
Status európskej s. r. o. a MSP
10. 9. 2009
Niektorí lídri z radov malých a stredných podnikov (MSP) tvrdia, že odchádzajúca Komisia bola najlepšou akú malé a stredné podniky zažili.
Na druhej strane vznikajú však obavy, že pokiaľ sa nové zloženie exekutívy nevyberie tým správnym smerom, môžu sa prehliadnuť záväzky plynúce zo Zákona o malých a stredných podnikoch (Small Business Act – SBA).
Predseda Komisie José Manuel Barroso spomína vo svojich prioritách na nadchádzajúce funkčné obdobie v rámci štyridsaťtristranového textu iniciatívy zamerané na MSP len päťkrát.
Chce sa zamerať na nastolenie ekonomickej stability, tvorbu pracovných miest a rozvoj podnikateľskej kultúry v Európe. Uvedomuje si, že trh MSP je potrebné sprístupniť. Zároveň však zdôraznil, že bude potrebné stvoriť „šikovný“ regulačný rámec, ktorý vytvorí rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľa a záťažou malej firmy.
Spoločnosti načrtnutú snahu o presadenie statusu európskej s. r. o. uvítali, lebo v nej vidia zjednodušenie expanzie v rámci celého jednotného trhu. Problematická však ostáva dostupnosť rýchlo rastúcich trhov.
Dokument poukazuje na správne výzvy a jasne hovorí o tom, čo chce silná Európa na medzinárodnom poli – spravodlivú a vyrovnanú súťaž a sociálnu stabilitu. Očakávať detaily ohľadom podnikania či byrokracie by nebolo správne. MSP v nepotrebujú nový SBA (Zákon o malých a stredných podnikoch) ale v každom prípade potrebujú, aby ten súčasný fungoval.
Zodpovednosť za dostavbu kanalizácií zostáva štátu
9. 9. 2009
Staré nebezpečné skládky budú však musieť podniky likvidovať na vlastné náklady. Poslanci parlamentu totiž čiastočne prelomili veto prezidenta, ktorý Národnej rade vrátil na prerokovanie novelu zákona o vodách.
Poslanci však podporili prezidentovu požiadavku prezidenta, aby z normy vypadlo ustanovenie, podľa ktorého by zodpovednosť za dostavbu kanalizácií prešla na obce.
Ustanovenie o environmentálnych záťažiach poslanci schválili nepriamou novelou zákona.
Poslanci akceptovali pripomienku prezidenta, ktorou sa postavil proti prenosu zodpovednosti za stavbu kanalizácií zo štátu na obce. Podľa požiadaviek EÚ by Slovensko malo do roku 2010 dobudovať zariadenia na odvádzanie a čistenie vôd v sídlach s počtom obyvateľov nad 10.000. O päť rokov neskôr by rovnaké vybavenie mali mať aj obce s najmenej 2000 obyvateľmi.
Slovensko chce v Európskej komisii ekonomickú oblasť
9. 9. 2009
Slovensko má záujem, aby získalo v Európskej komisii (EK) jedno z ekonomicky zameraných portfólií. Potvrdil to minister zahraničných vecí po dnešnom rokovaní vlády.
Slovensko ako krajina, ktorá je členom eurozóny, má relatívne vyššiu váhu, akú malo, keď sa rozdeľovali kreslá v súčasnej komisii. Najskôr je však potrebné potvrdiť predsedu EK. Na tento post ašpiruje aj jej súčasný šéf José Manuel Barroso, ktorého Slovenská republika podporuje. Čaká sa tiež na výsledky októbrového írskeho referenda, z ktorého sa odvinie budúca podoba komisie. Rokovania o jednotlivých oblastiach, ich obsadení a menách eurokomisárov budú až následne. V tejto fáze minister nechcel špekulovať, ktoré z postov SR nakoniec získa. Podľa premiéra by kandidát na eurokomisára nemal byť členom žiadnej politickej strany. Konkrétne meno bude závisieť od toho, aký post komisára SR získa. Slovensko sa zaujíma predovšetkým o oblasť dopravy a energetiky.