Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Vývoz ocele z Indie do EÚ ohrozuje nová vývozná daň
23. 5. 2022
Indické oceliarne by mohli byť donútené zrušiť dodávky do Európy a hrozia im značné straty kvôli aktuálnemu rozhodnutiu vlády zaviesť vývozné dane na oceliarske produkty. Agentúre Reuters to povedal generálny riaditeľ spoločnosti Jindal Steel and Power V. R. Šarma.
India v sobotu neskoro večer zaviedla vývoznú daň 15 percent na osem oceliarskych produktov. S daňou prišla v čase, keď sa producenti ocele snažia nahradiť vlažný dopyt na domácom trhu zvýšením svojho podielu v Európe, ktorá má problémy s dodávkami kvôli ruskej invázii na Ukrajinu.
Šarma uviedol, že indickí oceliari majú nevybavené vývozné objednávky na zhruba dva milióny ton, väčšinou do Európy, ktoré sú v prístavoch alebo v rôznych fázach produkcie. Na tie sa novo bude vzťahovať daň, s ktorou nikto nepočítal. Rozhodnutie by podľa neho mohlo zvýšiť náklady v odvetví až o 300 miliónov USD.
V
Nový rekord v Nemecku. Výrobné ceny vzrástli kvôli drahej energii najviac v histórii
21. 5. 2022
Výrobné ceny v Nemecku v apríli medziročne vzrástli o rekordných 33,5 percenta. Vo svojej správe to dnes uviedol nemecký štatistický úrad. Za ďalším silným rastom výrobnej inflácie, ktorá sa neskôr spravidla premieta aj do cien pre spotrebiteľov, sú drahšie energie. K ich rastu výrazne prispieva aj vojna na Ukrajine.
Podľa štatistického úradu ide o najväčší cenový nárast od roku 1949, kedy sa tieto údaje začali sledovať. V marci ceny medziročne vzrástli o 30,9 percenta a vo februári o 25,9 percenta. Proti tohtoročnému marcu sa ceny medzimesačne zvýšili o 2,8 percenta.
Kvôli pokračujúcej vojne na Ukrajine zaznamenali znovu najvyšší nárast ceny energie, ktoré boli o 87,3 percenta vyššie ako pred rokom. Elektrárne museli platiť za zemný plyn o 307 percent viac ako vlani v apríli. Priemyselným zákazníkom zemný plyn zdražil o 260 percent a komerčným predajcom o 170 percent. Ceny výrobcov bez započítania energií vzrástli o 16,3 percenta.
Ceny medziproduktov, ako sú napríklad kovy a drevo, medziročne vzrástli o 26 percent. Spotrebný tovar ako potraviny bol na úrovni výrobcov o 13,2 percenta drahší ako pred rokom. Zvlášť vysoký nárast cien bol u hnojív a zlúčenín dusíka, ktoré sa viac ako zdvojnásobili. To podľa agentúry Reuters ilustruje dopady konfliktu na poľnohospodárstvo a na globálne dodávky potravín.
Najnižší nárast cien, a to o 6,7 percenta, vykázali prevažne drahé investičné statky, ako sú stroje (plus 7,6 percenta) alebo autá (plus 4,9 percenta).
V
Zásobovanie plynom v Nemecku je stabilné. Ruské sankcie naň vplyv nemajú
16. 5. 2022
Ruské sankcie proti firmám v energetickom sektore nemajú zatiaľ žiaden vplyv na zásobovanie plynom v Nemecku. Podľa piatkového vyjadrenia spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví BNetzA (Bundesnetzagentur) je zásobovanie stabilné a naďalej je zaručené zabezpečenie dodávok.
Výpadok dodávok spôsobený ruskými sankciami sa aktuálne plne nahradzuje nákupmi na európskom trhu s plynom. Obmedzenie dodávok spôsobilo mierny nárast veľkoobchodných cien, ich zvýšenie však nepresiahlo volatilitu z uplynulých týždňov.
Rusko v stredu 11. mája uvalilo sankcie na bývalé zahraničné dcérske spoločnosti Gazpromu, medzi ktorými je aj jeho bývalá nemecká dcéra Gazprom Germania.
Pre ruské firmy platí, že nemôžu obchodovať so spoločnosťami na sankčnom zozname, čo znamená, že sú tiež vylúčené z obchodu s plynom. Nemecko vo štvrtok 12. mája uviedlo, že niektoré dcérske firmy spoločnosti Gazprom Germania pre spomínané sankcie Moskvy nedostávajú z Ruska žiadny plyn.
Už predtým Ukrajina zastavila dodávky cez vetvu vedúcu cez Luhanskú oblasť, ktorú okupujú ruskí separatisti. Prevádzkovateľ ukrajinskej plynovodnej siete vo štvrtok uviedol, že neobnoví tranzit ruského plynu do Európy cez stanicu Sochranovka, dokiaľ Kyjev nebude mať plnú kontrolu nad touto vetvou.
V
Európska centrálna banka zrejme čoskoro začne zvyšovať úrokové sadzby
9. 5. 2022
Hlavné úrokové sadzby v eurozóne by do konca roka mohli opäť stúpnuť nad nulu, uviedol člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau.
"Ak sa neobjavia žiadne nové neočakávané šoky, považoval by som za realistické, že sa do konca tohto roka dostaneme do pozitívneho pásma," povedal šéf francúzskej centrálnej banky.
Takisto signalizoval, že ECB by mala ukončiť čisté nákupy dlhopisov do konca júna, čo je predpokladom na zvýšenie sadzieb.
Depozitná sadzba, ktorá je účtovaná komerčným bankám na ich prebytočnú likviditu uloženú na účtoch v ECB, sa aktuálne nachádza na úrovni -0,5 percenta. To by znamenalo, že ECB by ju musela zvýšiť trikrát o 25 bázických bodov, aby sa dostala do pozitívneho pásma.
Villeroy de Galhau však nespresnil, kedy by ECB podľa neho mala začať zvyšovať úrokové sadzby. Viacero jeho kolegov už verejne podporilo prvé zvýšenie v júli.
Guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn v rozhovore pre CNBC uviedol, že ECB by sa mala poponáhľať so zvyšovaním sadzieb, ak chce skrotiť infláciu. Uznal však, že ECB je v ťažkej pozícii.
Na jednej strane musí zabezpečiť, aby pokračovalo zotavovanie ekonomiky, na strane druhej musí zabrániť, aby sa vysoké inflačné očakávania zakotvili a aby sa odzrkadlili na trhu práce.
V