Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Ak nevenujete analýze určitého problému dostatok času, tak sa vám môže stať, že prijmete riešenie iného problému.

Ak nechcete žiť vo včerajšku, tak sa musíte vedieť rozlúčiť nielen so včerajšími neúspechmi, ale aj so včerajšími úspechmi.

Ak nie ste si istý, že naozaj chápete dôsledky rozhodnutia, tak radšej nečiňte žiadne rozhodnutie.

Ešte nikdy v histórii ľudstva nebolo dosť teplých miestočiek pre všetkých dôležitých ľudí.

Dane sa nevyberajú na to, aby z nich mali úžitok daňoví poplatníci.

To, čo hovorí kolega, je názor. To, čo hovoríte vy, je pravda, a to, čo povie šéf, je zákon.