Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zákon o brexite prekonal v britskom parlamente prvú prekážku
14. 9. 2017
Dolná komora britského parlamentu schválila v noci nadnes v druhom čítaní zákon o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (European Union Withdrawal Bill). Právnu normu podporilo 326 poslancov vrátane siedmich opozičných labouristov, 290 hlasovalo proti, informovala televízia Sky News.
Britská premiérka Theresa Mayová označila hlasovanie parlamentu za historické. Zákon podľa nej vnesie do situácie pred brexitom istotu a jasnosť. Treba vykonať ešte veľa práce, ale utorňajšie rozhodnutie znamená, že sa vytvoril solídny základ pre nadchádzajúce rokovania o brexite, uviedla Mayová. Na základe zákona chce Mayovej vláda transformovať viac ako 12.000 legislatívnych noriem EÚ na vnútroštátne právne predpisy, aby v deň odchodu z Únie - Spojené kráľovstvo z nej chce vystúpiť do konca marca 2019 -nenastal chaos. Hlasovaniu predchádzala viac ako 13-hodinová, často búrlivá diskusia. Najviac kontroverzií vyvolávajú klauzuly, ktoré umožňujú ďalekosiahle zmeny zákonov bez účasti parlamentu. Vláda tvrdí, že potrebuje voľné ruky, aby mohla v krátkom čase prispôsobiť veľké množstvo právnych predpisov EÚ novým podmienkam. Jej oponenti hovoria o zásahu do rozdelenia moci.
zdroj: hnonline.sk
Nóri sa môžu tešiť na štedré dôchodky
12. 9. 2017
Hodnota nórskeho štátneho investičného fondu dnes prvýkrát dosiahla jedného bilióna dolárov (834 miliárd eur). K rastu hodnoty aktív tohto fondu, ktorý je najväčší svojho druhu na svete, prispel rast globálnych akciových trhov a posilňovanie kurzu eura, informovala agentúra Reuters.
Fond založený v roku 1998 spravuje centrálna banka s cieľom zbierať obyvateľom Nórska peniaze na dôchodok. Fond investuje výnosy z rozsiahlej ťažby ropy a plynu v Nórsku. Vlastní podiely v zhruba 9-tisíc firmách po celom svete a 1,3 percenta všetkých akcií obchodovaných na burzách. Hodnota fondu v súčasnosti tvorí približne 2,5 násobok ročného HDP Nórska. Podľa pôvodných odhadov sa mala vyšplhať na 1,3 násobok až po roku 2020. Investičná stratégia fondu kladie dôraz na etické, sociálne a environmentálne ohľady. Fond napríklad neinvestuje do firiem, ktoré boli obvinené z porušovania ľudských práv, zo zamestnávania detí či z vážneho znečistenia životného prostredia. Vyhýba sa aj zbrojárskemu a tabakovému priemyslu. V marci fond vyradil z portfólia akcie českej elektrárenskej spoločnosti ČEZ a ďalších deviatich svetových firiem, ktoré ťažia alebo využívajú uhlie.
zdroj: hnonline.sk
Čínske banky predbehli európskych rivalov
6. 9. 2017
Je to len pár rokov, čo medzi najväčšie svetové banky patrili európske finančné inštitúcie. Ešte na konci roku 2011 na špičke trónila Deutsche Bank a v prvej desiatke ju nasledovalo ďalších päť bánk s britským alebo francúzskym rodokmeňom. Teraz je situácia úplne iná. Štvorica najväčších bánk podľa aktív pochádza z Číny.
V prvej desiatke zostali iba dva európske finančné domy – britská HSBC a francúzska BNP Paribas. Navyše ich saldo za posledných päť rokov mierne kleslo. Naopak, objem aktív Industrial & Commercial Bank of China, to znamená banky, ktorá vedie najviac vkladov aj úverov na svete, stúpol počas rovnakého obdobia takmer o polovicu na viac ako 3,6 bilióna dolárov. Inflácia čínskych bánk súvisí s pokračujúcim rýchlym rastom ekonomiky. Podstatná časť rastu je tiež spôsobená pôžičkami, ktoré banky pumpujú do domáceho obchodu. „Číňania sa viac sťahujú do miest, kupujú byty a zakladajú firmy. Spolu s tým rastú aj bankové aktíva, úvery pre ľudí a firmy. Čínske banky teraz požičiavajú všetkým, ktorí majú ruky a nohy, ale neskôr môžu mať veľa nesplatených úverov,“ upozorňuje ekonóm fondu Quant Aleš Michl.
zdroj: hnonline.sk
Dôvera investorov v eurozónu sa nečakane zvýšila
4. 9. 2017
Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa v septembri nečakane zvýšila, pretože obavy z dopadu emisného škandálu automobiliek začínajú blednúť. Vyplýva to z dnešnej správy výskumnej spoločnosti Sentix, ktorej index nálady investorov stúpol na 28,2 bodu z 27,7 bodu v auguste. Analytici oslovení agentúrou Reuters pritom očakávali 27,4 bodu.
"Údaje z nemeckej aj americkej ekonomiky z minulého mesiaca priniesli sklamanie, v oboch regiónoch sa však trend pomaly obracia," uviedla správa. Index sledujúci očakávania budúceho hospodárskeho vývoja sa zvýšil z 16 na 17,3 percenta. Skeptickejší boli investori v pohľade na súčasné podmienky, tento index klesol zo 40 na 39,8 bodu. Index sledujúci nemeckú ekonomiku v septembri vzrástol na 34 bodov z augustových 33,2 bodu. "Za nemeckým rozvojom stoja nízke úrokové sadzby, vyššie štátne výdavky na pomoc utečencom a vysoké štátne dotácie," podotýka Sentix. Jeho závery súznia so správou mníchovského inštitútu Ifo, podľa ktorej je podnikateľská nálada v Nemecku stabilná a už tri mesiace vykazuje rekordné hodnoty. Je zrejmé, že rast stimulovaný spotrebiteľským dopytom bude pokračovať, napísala agentúra Reuters.
zdroj: hnonline.sk