Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Vyhliadky britskej ekonomiky sú neisté
4. 1. 2019
Britskí ekonómovia očakávajú, že brexit a s ním spojené neistoty spôsobia oslabenie britskej ekonomiky. Nina Skerová z ekonomického inštitútu Centre for Economics and Business Research (CEBR) povedala v rozhovore pre Financial Times, že nehľadiac na dlhodobé vplyvy bude rok "2019 pre britskú ekonomiku zlý alebo ešte horší".
Diane Coyleová z Cambridgeskej univerzity poukázala na chaos v politickej oblasti. Vyhliadky sú podľa nej "niečo medzi matnými a katastrofálnymi". Vo všeobecnosti ekonómovia očakávajú, že v najlepšom prípade tempo expanzie bude stagnovať na aktuálnych 1,5 percenta. Naďalej nie je jasné, akú podobu bude brexit mať. Ako povedal Charles Goodhart z London School of Economics, "nevieme, aký brexit vystúpi z hmly". Firmy sa preto pripravujú na najhoršie. Ekonómka Rebecca Hardingová povedala pre Financial Times, že britská ekonomika sa musí pripraviť na tvrdé pristátie. Coyleová si myslí, že pokles investícií na začiatku roka by mohla do istej miery vykompenzovať vyššia spotreba. Mnohé domácnosti si totiž vzhľadom na neistú situáciu budú hromadiť zásoby.
Euro prinieslo menej, ako sa čakalo
2. 1. 2019
Presne pred desiatimi rokmi Slovensko prešlo na euro a zavŕšil sa tak proces, ktorý sa začal ešte pred naším vstupom do Európskej únie. Na rozdiel od okolitých krajín sme totiž hneď od začiatku mali jasno v tom, že chceme patriť do klubu európskych krajín s rovnakou menou.
Od eura sme mali veľké očakávania a politici, ako aj ekonómovia sľubovali, že nová mena rozbehne zahraničný obchod a priláka nové investície. Tie aj prišli, príkladom môže byť Foxconn či Jaguar Land Rover, posledné boje o investície však ukazujú, že euro už nestačí. V tomto roku si napríklad BMW vybralo spomedzi Slovenska a Maďarska našich susedov, aj napriek tomu, že euro nemajú. Aj analytici Národnej banky Slovenska upozorňujú, že celkové prínosy eura boli nižšie, ako sa predpokladalo. Dôvodom je okrem iného aj hospodárska kríza, ktorou svetová ekonomika prechádzala práve v momente, keď Slovensko prijalo novú menu.
Od globálnej krízy sa totiž vo všeobecnosti výrazne spomalil rast medzinárodného obchodu.
Bez dohody nemusí byť žiadny brexit
1. 1. 2019
Ak parlament odmietne dohodu s Európskou úniou o brexite, existuje 50-percentná šanca, že Spojené kráľovstvo z EÚ nakoniec nevystúpi. V rozhovore pre nedeľník Sunday Times to povedal britský minister zahraničného obchodu Liam Fox.
"Ak by sme to (dohodu) neschválili, nie som si istý, či by som tomu (brexitu) dal väčšiu šancu ako 50 na 50," cituje Foxa, popredného zástancu odchodu Británie z EÚ, agentúra Reuters. "A vo mne by to vyvolalo pocit, že sme zradili ľudí, ktorí hlasovali v referende," dodal minister. Fox si je "stopercentne istý", že brexit nastane 29. marca 2019, len ak Dolná snemovňa dohodu podporí. Keďže verejnosť dostala možnosť rozhodnúť o členstve v EÚ v referende, parlament podľa neho teraz nemôže odmietnuť jeho výsledok. "Ak by sa tak stalo, myslím si, že by to zničilo dôveru voličov voči parlamentu" a mohlo mať nepredvídateľné dôsledky, konštatoval Fox. Britský parlament mal o 585-stranovej dohode o brexite pôvodne hlasovať 11. decembra. Premiérka Theresa Mayová však hlasovanie odložila na týždeň od 14. januára, keďže sa obávala, že dohoda nenájde dostatočnú podporu. Tým sa otvoril celý rad možností od tzv. tvrdého brexitu cez jeho odvolanie po druhé referendum. Mayová však posledné dve možnosti odmieta.
Čo pre vás robí Európska únia
29. 12. 2018
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky Eurobarometer si až 68 % Európanov myslí, že ich krajina profituje z členstva v Európskej únii.
Európska únia prispela viac ako 700 miliónmi eur na modernizáciu piatich úsekov železničnej trate z Nového Mesta nad Váhom do Žiliny. Príspevky na renováciu a modernizáciu získalo takmer 90 materských či základných škôl a desiatka stredných škôl v Nitrianskom kraji. Mnohí z deviatich miliónov študentov, ktorí sa zúčastnili európskeho výmenného programu Erasmus, tvrdia, že sú vďaka tomuto programu otvorenejší novým skúsenostiam a zážitkom. Okrem toho majú študenti Erasmu až dvakrát vyššiu šancu, že si do roka od ukončenia štúdia nájdu prácu. Mnoho ľudí ani netuší, že vďaka Erasmu dostavajú príležitosť aj učitelia. V roku 2015 vycestovalo do zahraničia vďaka grantom Únie viac ako 100 000 učiteľov. Európania sa môžu v rámci EÚ jednoducho zamestnať, neprichádzajú o sociálne zabezpečenie, môžu si založiť bankový účet v ktorejkoľvek európskej krajine a pri vybavovaní dlhších pobytov na nich nečaká neprimeraná administratíva.