Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Preháňanie a mystifikácia patri k znakom českej kultúry
14. 1. 2009
Plná zodpovednosť za nedodržanie zadania a sľubu pri projekte Entropa je na umelcovi Davidovi Černom. David Černý si mená zástupcov z ostatných členských krajín, ktorí mali byť do projektu zapojení, vymyslel a do detailov prepracoval aj ich vymyslené životopisy.
Podľa Černého preháňanie
skutočnosti a mystifikácia patria k znakom českej kultúry a vytváranie
falošných identít je jednou zo stratégií. Vo vyhlásení ďalej uviedol, že on a
jeho spolupracovníci chceli zistiť, či sa Európa dokáže sama na sebe zasmiať.
Oficiálne odhalenie Entropy by sa malo konať zajtra, ČR však
zatiaľ ďalší postup prehodnocuje.
O Európskej únii sú najlepšie informovaní mladí Slováci
13. 1. 2009
Vyplýva to z medzinárodného prieskumu, ktorý bol uskutočnený v piatich krajinách Európy - v Rakúsku, Českej republike, Maďarsku, na Slovensku a v Slovinsku.
Do prieskumu sa zapojila mládež od 12 do 24 rokov s prístupom na
internet a uskutočnil sa v lete 2008. Vstup do EÚ za správny označilo až 75 percent mladých
Slovákov. Mladí Slováci (až 84 percent) sú aj najviac ochotní pracovať v
zahraničí.
Energetici pochybujú, opozícia chápe
12. 1. 2009
Slovensko sa chystá porušiť prístupovú dohodu k EÚ. V snahe udržať stabilitu výroby elektrickej energie sa slovenská vláda rozhodla spustiť druhý reaktor v Jaslovských Bohuniacich, ktorý bol zavretý 31. decembra 2008.
Súčasnú energetickú situáciu
označuje vláda za krízovú.
Vládna opozícia až na pár výnimiek, proti takémuto rozhodnutiu
neprotestuje. Tvrdo protestovať sa chystá rakúsky minister životného
prostredia. ˇ
Bulharsko, ktoré plynová kríza zasiahla ešte dramatickejšie,
tiež naznačilo možnosť spustenia jedného z reaktorov atómovej elektrárne.
Európska centrálna banka bude rokovať o úrokových sadzbách
12. 1. 2009
Európska centrálna banka (ECB) bude 15. januára opäť rokovať o nastavení kľúčových úrokových sadzieb. Na tomto rokovaní bude prvýkrát plnohodnotne zastúpené aj Slovensko ako 16. člen eurozóny.
Analytici očakávajú,
že nižšia ako očakávaná inflácia a zhoršujúci sa ekonomický sentiment prinútia
ECB k ďalšiemu zníženiu úrokových sadzieb až na úroveň 1 % zo zúčasnej úrovne 2,5 %.