Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Všetko sa dá robiť ľahšie.

Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.

Dodaná súčiastka, alebo prístroj vyhovujú požiadavkám dovtedy, kým sa prvý raz nevyskúšajú.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

Vždy sa vyplatí vopred si zistiť, odkiaľ fúka najsilnejší vietor.