Vyššia sadzba ECB ďalej zdvihne sadzby hypoték
31. 10. 2022
Ďalšie zvyšovanie sadzieb pri energetickej kríze viac ako pravdepodobné. Budúci rok sa tak s hypotekárnymi úrokovými sadzbami pravdepodobne dostaneme k úrovni štyri až 4,5 percenta.
Vyššia základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky automaticky ďalej zdvihne sadzby hypoték. Tie v očakávaní tohto kroku postupne rástli aj medzi prvým zvýšením v júli a druhým v septembri, čiže do istej miery už tento nárast zohľadňujú. V reakcii na aktuálne zvýšenie hlavných úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov to skonštatoval finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Očakáva zrýchlenie rastu úrokov pri hypotékach. "Ak v auguste predstavovala priemerná sadzba pri nových hypotékach niečo cez 2,4 percenta, do konca roka uvidíme nárast priemernej sadzby nových úverov na úroveň tri až 3,5 percenta. Tempo rastu by mohol do istej miery zmierniť prepad dopytu po hypotékach," priblížil. Na druhej strane si však podľa neho banky nemôžu dovoliť požičiavať so stratou alebo s príliš nízkou úrokovou maržou pri rastúcej cene peňazí na medzibankovom trhu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Výzvy k ekonomickému nacionalizmu
26. 1. 2009
Socialistickí lídri v Španielsku v rámci opatrení proti dôsledkom krízy vyzývajú obyvateľov k ekonomickému nacionalizmu. Minister priemyslu, obchodu a cestovného ruchu sa obrátil na obyvateľov s výzvou, aby pre svoje vlastné dobro podporili domáce produkty, priemysel a služby.
Pokles spotreby môže znamenať stratu ďalších 120
tisíc pracovných miest. Patriotickým
nákupom výrobkov domácej výroby by bolo podľa neho možné zachrániť tieto
pozície. Ekonómovia a pravicová opozícia oponujú, že práve ekonomické
zvýhodňovanie domácich produktov spôsobilo protekčnú špirálu. Nacionalizácia
podľa nich nevyrieši nerovnováhu na trhu, ktorý si žiada globálne zvýšenie
spotreby. Španielsky premiér ubezpečil,
že nedovolí obmedzovanie zahraničných produktov. Na stretnutí s portugalským
premiérom však zároveň povedal, že osobne bude propagovať španielske a
portugalské produkty.
Špekulácie o eurozóne
23. 1. 2009
V dôsledku finančnej krízy sa začínajú objavovať špekulácie o tom, že počet krajín platiacich eurom by sa mohol znížiť. Prezident Európskej centrálnej banky to však nepripúšťa.
Problémy finančných trhov a podporné balíčky na záchranu
ekonomík vedú vlády členských štátov k zadlžovaniu. Rozdiel vo výnosoch zo štátnych dlhopisov prevzal
úlohu, ktorú v minulosti mali kurzy národných mien. Lepšie hospodáriace štáty
si môžu požičiavať lacnejšie, hoci existujú v jednotnej menovej únii. Analytici
pripomínajú, že rozdielnu cenu dlhopisov majú aj jednotlivé štáty v USA. Náznaky politického záujmu o odčlenenie z
eurozóny zo strany niektorej členskej krajiny neexistujú.
Európska súkromná spoločnosť
22. 1. 2009
Výbor Európskeho parlamentu pre právne veci včera odhlasoval s malými ústupkami právny štatút európskej súkromnej spoločnosti (European Private Company).
Európska súkromná spoločnosť, ktorú Európska komisia považuje
za kľúčový nástroj pre plnú implementáciu vnútorného trhu najmä pre malé a
stredné podniky, zatiaľ nezískala podporu členských štátov. Tie sa nevedeia
dohodnúť hlavne na jej právnom postavení a obávajú sa, že ohrozí národné formy
obchodných spoločností.
Jednotný pracovný čas pre krajiny EÚ
22. 1. 2009
Európsky parlament v smernici o dĺžke pracovného času navrhuje 48-hodinový týždenný pracovný čas bez nadčasov. Jednotne pre všetky krajiny Európskej únie.
Tento návrh sa nepáči Európskej komisii, ktorá
uprednostňuje flexibilný pracovný čas, ktorý má podľa nej pomáhať trhovej
ekonomike aj v čase hospodárskej krízy. Parlament, komisiu a Európsku radu však
ešte čakajú spoločné rozhovory, na základe ktorých sa rozhodne.
Zamestnávatelia sú proti. Ľudia si podľa nich bez nadčasov
nedokážu privyrobiť.