Vyššia sadzba ECB ďalej zdvihne sadzby hypoték
31. 10. 2022
Ďalšie zvyšovanie sadzieb pri energetickej kríze viac ako pravdepodobné. Budúci rok sa tak s hypotekárnymi úrokovými sadzbami pravdepodobne dostaneme k úrovni štyri až 4,5 percenta.
Vyššia základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky automaticky ďalej zdvihne sadzby hypoték. Tie v očakávaní tohto kroku postupne rástli aj medzi prvým zvýšením v júli a druhým v septembri, čiže do istej miery už tento nárast zohľadňujú. V reakcii na aktuálne zvýšenie hlavných úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov to skonštatoval finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Očakáva zrýchlenie rastu úrokov pri hypotékach. "Ak v auguste predstavovala priemerná sadzba pri nových hypotékach niečo cez 2,4 percenta, do konca roka uvidíme nárast priemernej sadzby nových úverov na úroveň tri až 3,5 percenta. Tempo rastu by mohol do istej miery zmierniť prepad dopytu po hypotékach," priblížil. Na druhej strane si však podľa neho banky nemôžu dovoliť požičiavať so stratou alebo s príliš nízkou úrokovou maržou pri rastúcej cene peňazí na medzibankovom trhu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Predĺženie rodičovskej dovolenky v EÚ
31. 7. 2009
Európska exekutíva zverejnila včera návrh na zvýšenie minimálnej dĺžky rodičovskej dovolenky od roku 2011 z troch na štyri mesiace. Ovplyvní to systém vo Veľkej Británii, Írsku, Rumunsku, Portugalsku a na Malte.
Koncom júna sa európski
sociálni partneri dohodli na zvýšení
rodičovskej dovolenky z troch na štyri
mesiace, čo by platilo pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na druh pracovnej
zmluvy.
Novú rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke podpísali 18. júna ETUC,
BUSINESSEUROPE, CEEP a UEAPME. Ide o prvý prípad, kedy sa európski sociálni
partneri dohodli na aktualizácii obsahu dohody podpísanej v decembri 1995.
Za tvorbu vlastnej zamestnaneckej politiky sú zodpovedné národné vlády. EÚ však
môže vytvoriť všeobecné pravidlá o minimálnych pracovných štandardoch.
Francúzsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko a Litva umožňujú najdlhšiu rodičovskú dovolenku, ktorá
môže byť až tri roky. Írsko, Belgicko, Malta a Portugalsko len tri mesiace.
Na základe návrhov Komisie, akákoľvek diskriminácia na pracovisku včítane znevýhodneného
zaobchádzania pre uplatňovanie práva na rodičovskú dovolenku
by sa malo stať protizákonné. Po návrate
z rodičovskej dovolenky by sa rodičom malo umožniť požiadať o dočasné
prispôsobenie pracovných podmienok (napríklad pracovného času).
„Smartphone“ revolúcia
30. 7. 2009
Európske inštitúcie tento týždeň uzavreli dohodu, ktorá by mala prispieť k ďalšiemu šíreniu inteligentných mobilných telefónov (smartphones) akými sú napríklad BlackBerry či iPhone a zvýšiť tak počet spotrebiteľov využívajúcich mobilné internetové služby.
Širokopásmové internetové služby, ktoré poskytuje v súčasnosti nová generácia
mobilných telefónov (3G a 4G často označované výrazom smartphone – inteligentný
telefón) využívajú hlavne špecifické šírky pásiem (UMTS). Sú lepšie stavané pre
preberanie väčšieho objemu dát, no majú kratší dosah. Počet antén v dôsledku toho viac rastie v
mestských oblastiach a vidiek v novom trende zaostáva.
Podľa údajov, z ktorých čerpá Európska
komisia, v decembri 2008 odhadovali spotrebiteľskú základňu 3G služieb na 90
miliónov v rámci EÚ (najviac v Taliansku, Rakúsku, Švédsku, Veľkej Británii,
kde presahovali 20 % celkového počtu užívateľov mobilných telefónov).
Internet v mobiloch je vnímaný ako budúcnosť webu. Yahoo, ktorý patrí medzi
spoločnosti s najväčším objemom investícií do rozvoja v tejto oblasti odhaduje,
že do desať rokov, väčšina používateľov
webu bude k nemu pristupovať prostredníctvom svojich mobilných telefónov.
Kľúčovým v reforme je teraz oslobodenie nových frekvencií a nie adaptovanie tých istých pásiem pre viac služieb. Toto je
cieľom veľkej časti európskeho telekomunikačného balíka, ktorý sa však v súčasnosti stal rukojemníkom
politických hádok.
V septembri 2009 by malo vojsť do platnosti nové znenie smernice
upravujúcej sieť elektronických komunikácií (GSM).
Energetickým zdrojom budúcnosti majú byť riasy
29. 7. 2009
Milióny dolárov do výskumu využitia rias, ako potenciálneho zdroja energie budúcnosti nalievajú ropné spoločnosti ako Shell či ExxonMobil. Riasy oproti tradičným surovinám na výrobu biopalív poskytujú hneď niekoľko výhod.
Napriek tomu, že výroba
bioetanolu či bionafty z poľnohospodárskych produktov, ako slnečnice,
repka, či cukrová trstina, zažíva globálny boom, ozýva sa voči nej aj hlasná
kritika. Energetické plodiny vytláčajú
z pôdy potraviny a tým sa podieľajú na zvyšovaní ich cien.
Preto sa mnoho nádejí vkladá do „biopalív druhej generácie“,
vyrábaných z drevnatej biomasy. Zdrojom energie by sa tak stali časti
rastlín, ktoré nie sú určené na konzumáciu. Možností je mnoho. Od odpadu
z kukurice či cukrovej trstiny, po listy, slamu, kôru stromov či drevný
odpad.
Zásadný problém je však spojený aj s týmito zdrojmi. Ich masové využitie predpokladá cielené
pestovanie a v konečnom důsledku by tak mohli zaberať poľnohospodársku pôdu. Ďalším
efektom by bolo zvyšovanie cien dreva, ktoré je nevyhnutné napríklad v papiernictve.
Skutočnosť, že na používanie biopalív je potrebné využívať pôdu, je jedným zo súčasných obmedzení
biopalív. Ale existujú aj ďalšie
obmedzenia.
Riešením tohto
problému môže byť využitie rias. Riasy
na rozdiel od poľnohospodárskych plodín nepotrebujú vôbec produktívnu
pôdu, alebo dobrú pôdu, ktorá je
normálne využívané pre potraviny. Najlepšie rastú v morskej vode, ktorej
zásoby sú prakticky neobmedzené.
Niektorým typom dokonca mimoriadne prospieva znečistená
morská voda, v ktorej sú schopné rásť exponenciálne.
Aj keď technológie pestovania rias sú stále v rannom
štádiu vývoja, pritiahli pozornosť viacerých
veľkých ropných firiem.
Výroba bioenergie z rias musí čeliť aj ďalším problémom. Jedným z týchto
problémov je nedostatočný právny rámec.
Situáciu chce riešiť Európske združenie biomasy z rias
(EABA), ktoré začalo svoju činnosť 5. júna. V rámci nedávno prijatej
Smernice o obnoviteľných
zdrojoch sa snaží sa o právnu jasnosť. Jeho hlavným cieľom je
posilnenie dialógu medzi výskumníkmi a priemyslom.
Slováci neveria, že najhoršia časť krízy je za nami
28. 7. 2009
Najväčší pesimizmus ohľadom pokračujúcej krízy na pracovnom trhu podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer panuje v Pobaltských krajinách. Polovica všetkých Európanov očakáva väčšiu angažovanosť EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí.
Prieskum jasne reflektuje „pochmúrnu náladu Európanov, keď sa
hovorí o zamestnaní a sociálnej politike“. Ako sa píše v sprievodnej analýze
– Európania očakávajú od EÚ v boji
proti recesii veľmi veľa a v budúcnosti ich očakávania ešte môžu narastať.
Osobitne negatívne svoje pracovné vyhliadky vnímajú baltické národy – Estónci, Lotyši a Litovčania, z ktorých
priemerne okolo 77 % verí, že to najhoršie z krízy je ešte len pred nami.
Európsky priemer je 61 %, na Slovensku je to až 66 % opýtaných. Najväčší optimizmus panuje v škandinávskych
krajinách, kde sú presvedčení, že to najhoršie sa už skončilo.