Vyššia sadzba ECB ďalej zdvihne sadzby hypoték
31. 10. 2022
Ďalšie zvyšovanie sadzieb pri energetickej kríze viac ako pravdepodobné. Budúci rok sa tak s hypotekárnymi úrokovými sadzbami pravdepodobne dostaneme k úrovni štyri až 4,5 percenta.
Vyššia základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky automaticky ďalej zdvihne sadzby hypoték. Tie v očakávaní tohto kroku postupne rástli aj medzi prvým zvýšením v júli a druhým v septembri, čiže do istej miery už tento nárast zohľadňujú. V reakcii na aktuálne zvýšenie hlavných úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov to skonštatoval finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Očakáva zrýchlenie rastu úrokov pri hypotékach. "Ak v auguste predstavovala priemerná sadzba pri nových hypotékach niečo cez 2,4 percenta, do konca roka uvidíme nárast priemernej sadzby nových úverov na úroveň tri až 3,5 percenta. Tempo rastu by mohol do istej miery zmierniť prepad dopytu po hypotékach," priblížil. Na druhej strane si však podľa neho banky nemôžu dovoliť požičiavať so stratou alebo s príliš nízkou úrokovou maržou pri rastúcej cene peňazí na medzibankovom trhu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Spolky, ktoré riadia svet
31. 12. 2009
Moderní diplomati sa dnes sporia o čísle, ktoré má byť za písmenkom G. Do pozície prominentného fóra na rozhovory svetových lídrov sa dnes tlačia viaceré zoskupenia. G20 rok 2009 zakončila rok tým, že vlastne nahradila starú G8. To ale zďaleka nie je Gkoniec. G20 bude mať v roku 2010 konkurenta v podobe G2. Lobbisti sa budú snažiť o formáciu G13 a G3. A bolo by naivné si myslieť, že toto bude konečná debatných krúžkov.
Summit G20 udrží si však pravdepodobne pozíciu najvýznamnejšej globálnej platformy udrží. Presunúť najdôležitejšie rozhodnutia na G2, kde by boli zastúpené iba USA a Čína, sa pravdepodobne nepodarí. Stará G8, tvorená najmä krajinami bohatého Západu, bude postupne upadať do zabudnutia. A taká G13 sa zrejme ani neodlepí od zeme (podobne ako G77).
Formovanie G20 by mohlo byť najtrvalejším inštitucionálnym výsledkom svetového hospodárskeho prepadu, ku ktorému došlo v roku 2008. G20 dávno pred krízou bola bežný spolok pre diplomaciu, keďže inštitúcie globálnej vlády, ako napríklad Bezpečnostná rada OSN alebo G8 (čo je vlastne G7 najbohatších krajín sveta a Rusko), už nepredstavovali realitu rozloženia síl vo svete. Oficiálnu zmenu pomerov priniesla až kríza.
Z presunu svetovej moci, ktorá nastala po prepuknutí krízy, ťažia Číňania. Zároveň však vedia, že vo viacerých smeroch stále nie sú rovnocenný partner na takýto dialóg. USA sú oveľa bohatšia krajina ako Čína, s väčšou a sofistikovanejšou ekonomikou, nehovoriac o vojenskej sile. Americkí predstavitelia sú zasa presvedčení, že ekonomicky aj politicky je výhodnejšie do rozhovorov s Čínou zatiahnuť ďalšie vyspelé demokracie – ako napríklad EÚ či Japonsko. V EÚ sa už s nádejami hovorí o vytvorení G3 – ako platformy Ameriky, Číny a Európskej únie. To je ale zatiaľ predčasné. Aj preto možno očakávať, že „géčkovú“ vojnu v roku 2010 vyhrá práve G20.
Dohoda o jadrovom odzbrojení na dosah
30. 12. 2009
Ruský premiér Putin včera vyhlásil, že americký zámer inštalovať časti protiraketovej obrany v strednej a východnej Európe bol hlavnou prekážkou pre dosiahnutie dohody, ktorá nahradí zmluvu START I o znížení počtu jadrových hlavíc vo svete. Dve najväčšie jadrové mocnosti, USA a Rusko, oznámili, že k dosiahnutiu novej dohody o jadrovom odzbrojení, ktorá má byť nástupcom zmluvy START I z roku 1991 majú blízko. To však neznamená, že sú bezprostredne pred jej podpisom.
Najväčšou prekážkou pre podpísaniu dohody je podľa Putina skutočnosť, že USA stavia protiraketový štít, čo môže naštrbiť rovnováhu dosiahnutú počas studenej vojny, na čo by Moskva musela reagovať vývojom nových útočných zbraní.
Slová najmocnejšieho ruského politika naznačujú, že téma protiraketového štítu sa zásadným spôsobom premieta do vyjednávaní o nástupcovi zmluvy START I. Ilustruje tiež, ako veľmi je Moskva citlivá na túto tému.
USA chcú o téme raketovej obrany diskutovať nezávisle od vyjednávaní o novej zmluve o jadrovom odzbrojení. Vysokopostavený americký zdroj uviedol, že vo vyjednávaniach bol dosiahnutý podstatný pokrok a keď sa bude v januári v rozhovoroch pokračovať, dohodu bude možné finalizovať.
Aj keď pôvodná platnosť zmluvy START I vypršala už 5. decembra 2009, Rusko a USA predĺžili jej platnosť dovtedy, pokiaľ nebude na svete nová dohoda. Tento postup bol dohodnutý na separátnom stretnutí oboch prezidentov v Kodani, kde navštívili svetové klimatické rokovania COP15.
Voľný obchod medzi EÚ a Juhovýchodnou Áziou
30. 12. 2009
Európska únia po kratšej prestávke oznámila obnovenie rokovaní o voľnom obchode s jednotlivými členmi Asociácie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Prvou krajinou na programe rokovaní je Singapur.
ASEAN vznikol v roku 1967 a jeho členskými krajinami sú v súčasnosti sultanát Brunej, Filipíny, Indonézia, Laos, Kambodža, Malajzia, Mjanmarsko, Singapur, Thajsko a Vietnam.
Zoskupenie sa zameriava predovšetkým na ekonomický rast, sociálny pokrok, spoluprácu v oblasti kultúry či udržiavanie stability v regióne. V krajinách združenia žije takmer 600 miliónov obyvateľov.
Európska únia dostala od všetkých 27 členských súhlas na to, aby zintenzívnila svoje snahy o dosiahnutie dohôd o voľnom obchode s jednotlivými krajinami zoskupenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN).
Prvé pokusy o podpísanie dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN-om sa objavovali už v roku 2007, ale postup pri rokovaniach bol pomalý a oba regióny sa preto v marci tohto roku dohodli na prestávke. Tú prerušili až súčasné vyhlásenia oboch strán.
Hrozba ropnej krízy je zažehnaná
29. 12. 2009
Moskva a Kyjev sa dohodli a hrozba ropnej krízy je pre najbližší rok zažehnaná. Podľa novej dohody sa v roku 2010 bude tranzit ropy do krajín EÚ riadiť prostredníctvom ropovodu Družba.
Moskva a Kyjev by dohodu o tranzite pre budúci rok mali podpísať v nadchádzajúcich dňoch. Do podpisu dohody by sa dodávky prerušiť nemali. Zdroje z prostredia EÚ informujú, že zásoby Slovenska, Maďarska a Česka sú dostatočné aj pre prípad, ak by krízová situácia hrozila.
Rusko poslalo Bruselu upozornenie o možnom zastavení dodávok v rámci mechanizmu včasného varovania. Tento mechanizmus sa dohodol po skúsenostiach so zastavením dodávok plynu v januári tohto roku. Moskva potvrdila, že v energetickej spolupráci s Ukrajinou existuje problém.
Dodávky ropy pre krajiny v strednej Európe sa uskutočňujú cez ropovod Družba. Ide o najdlhšie energetické potrubie na svete, ktoré má najväčšiu prepravnú kapacitu.
Ropovod Družba patrí k najväčším infraštruktúrnym zariadeniam Ruska. Toto zariadenie spravuje ruský štátny monopol Transneft.