Vysoká inflácia trápi aj východnú Európu
13. 12. 2021
Vysoká miera inflácie trápi mnohé štáty sveta. Obyvatelia východnej Európy nie sú výnimkou. Musia si tiež riadne pritiahnuť opasky pred Vianocami, ktoré aj bez inflácie predstavujú nápor na peňaženky.
Matei Susnea prešiel krížom-krážom Bukurešť, aby našiel vianočný stromček, ktorý by si mohol dovoliť. Ale vzhľadom na prudký nárast cien tovarov každodennej potreby sa obáva, že sa bez neho on a jeho rodina budú musieť tento rok zaobísť. Rovnako ako milióny iných, aj tento 42-ročný rumunský stavebný robotník pociťuje tlak v dôsledku nárastu inflácie, ktorá naberá na tempe v strednej a východnej Európe. Dôvodom sú problémy v dodávateľských reťazcoch, napätý trh práce a tlak na zvyšovanie miezd.
Ceny základných tovarov v regióne rastú najrýchlejšie za uplynulých 10 rokov. Sú v priemere približne o 7 percent vyššie ako pred rokom a v niektorých prípadoch aj oveľa viac. V hlavnom meste Rumunska sú vianočné stromčeky o 20 až 30 percent drahšie.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska komisia navrhne zrušenie striedania času
31. 8. 2018
Európska komisia (EK) ešte dnes schváli návrh na zrušenie každoročného pravidelného prechodu na letný čas. V nemeckej verejnoprávnej televízii ZDF to dnes povedal predseda EK Jean-Claude Juncker.
Prianie zrušiť striedanie času podľa neho vyjadrili občania EÚ v nedávnej verejnej konzultácii. Aby bol zavedený jednotný celoročný čas, musel by s návrhom komisie súhlasiť aj Európsky parlament a jednotlivé členské štáty EÚ. Predseda Európskej komisie reagoval na verejnú konzultáciu, v ktorej sa prevažná väčšina zo 4,6 milióna občanov EÚ, ktorí sa do nej zapojili, vyslovila pre zrušenie prechodu na letný čas. Najväčší záujem o anketu prejavili ľudia v Nemecku, odkiaľ ich hlasovali tri milióny. Táto letná konzultácia so širokou verejnosťou je súčasťou prehodnotenia smernice EÚ o letnom čase, ktorú EK iniciovala na základe početných žiadostí občanov, europarlamentu i niektorých členských štátov Únie. Výzvu na vyjadrenie sa k tejto záležitosti adresovali okrem občanov aj rôznym zainteresovaným stranám, ako sú podniky a zamestnávatelia, či verejným orgánom.
Trvalo to 16 rokov. A Nemci splnia „zákon“ eurozóny
30. 8. 2018
Ide o kľúčové kritériá, aby krajina mohla vstúpiť do eurozóny. Zároveň o podmienky, ktoré by mala spĺňať aj naďalej, aby neboli jednotlivé štáty pre menovú úniu hospodársky rizikové. Napriek tomu jedno z maastrichských kritérií, a to pomerne kľúčové, najdôležitejší štát Európy doteraz nedodržiaval. Výšku dlhu pod 60 percent HDP. Aktuálne Nemecko ohlasuje obrat. Prvýkrát po 16 rokoch ho splní. Naposledy sa mu to podarilo v roku 2002, keď euro išlo do obehu.
„Dlh nemeckých verejných financií klesne pod 60 percent hrubého domáceho produktu skôr ako v doteraz predpokladanom roku 2019,“ povedal nemecký minister financií Olaf Scholz. Teda, v preklade, už tento rok. Jedným z dôvodov je priaznivý ekonomický vývoj. V druhom štvrťroku tohto roka krajina medziročne vzrástla takmer o dve percentá, pričom Nemci vyprodukovali počas prvých šesť mesiacov prebytok 48,1 miliardy eur. Motor Únie je bez deficitného hospodárenia od roku 2014. Vlani vykázala prebytok 1,3 percenta HDP, čo je historicky jej najlepší výsledok. „Celkovo sa väčšine krajín Únie darí zmenšovať svoj dlh, pričom by jeho znižovanie v pomere k HDP malo naďalej pokračovať,“ konštatovala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. Vlani pritom toto kritérium nesplnilo v rámci eurozóny 12 z 19 členských štátov. Slovensko patrí medzi ten zvyšok, ktoré majú zadlženie v poriadku. Písal sa rok 2002. Slovensko sa tešilo zo zisku premiérového zlata na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Nemci sa zase mohli pred 16 rokmi naposledy tešiť z verejného dlhu menšieho ako 60 percent hrubého domáceho produktu. Vyzerá to tak, že jedna z najsilnejších ekonomík sveta sa pod magickú hranicu 60 percent znova približuje. Minimálne nemecký minister financií Olaf Scholz je o tom presvedčený.
Prvá zásielka amerických inteligentných bômb dorazila do Európy
30. 8. 2018
Prvá z troch veľkých zásielok presne navádzanej leteckej munície z USA dorazila do Európy. Na dodávky inteligentných bômb čaká 11 členských krajín NATO vrátane Česka a tiež partnerské Fínsko. Muníciu kvôli úsporám nakupujú spoločne prostredníctvom aliančnej agentúry NSPA.
Agentúra dostala z USA prvú dodávku laserom navádzanej munície vzduch-zem za zhruba 20 miliónov dolárov, informoval v stredu spravodajský portál iDNES.cz. Ide väčšinou o bomby GBU-31 určené pre vzdušné sily Belgicka a Dánska. Ďalšie dve veľké dodávky majú nasledovať neskôr. Podľa námestníčky generálneho tajomníka NATO má táto iniciatíva vyriešiť problémy, s ktorými sa spojenci v Aliancii stretli prvýkrát počas leteckých úderov v Líbyi v roku 2011. "Keď niektorí spojenci vyčerpali svoje zásoby munície, zistili, že je neuveriteľne ťažké nasadiť (do operácie) iné zbrane," skonštatovala. Spoločný nákup prakticky zhodnej munície 11 spojencov má takéto nedostatky odteraz eliminovať, keď umožní v prípade potreby počas leteckých operácií či v prípade krízy vzájomné využívanie zásob munície. Má sa tým tiež znížiť závislosť európskych spojencov od leteckej dominancie USA. Práve Američania totiž museli v Líbyi spojencom na čele s Francúzskom vypomáhať pre chýbajúcu muníciu.
Európa opäť čelí nájazdníkom z Východu
29. 8. 2018
Podľa bývalého portugalského ministra pre Európu Bruna Maçaesa na brány Európy opäť útočia nájazdníci z Východu a cez celý kontinent sa valí vlna strachu. Európa má za sebou dlhú históriu podobných útokov a napríklad Mongolom sa tu hovorilo Tatári, čo je slovo odvodené od latinského výrazu pre peklo. Maçaes na stránkach Politica tvrdí, že správnou reakciou na podobné hrozby nie je zabarikádovať sa niekde v kúte, ale naopak sa vydať do sveta.
Za novodobých nájazdníkov môžeme považovať napríklad čínske spoločnosti, ktoré sa všemožne snažia o nákup "tých najlepších a najmodernejších firiem s novými technológiami z oblasti robotiky a umelej inteligencie". Európa sa proti nim začína aktívne brániť, čo je zrejmé napríklad z vývoja v Nemecku, kde vláda teraz zablokovala predaj spoločnosti Leifeld Metal Spinning s tým, že by ohrozoval bezpečnosť krajiny. A mechanizmy obrany proti korporátnym nájazdníkom z Východu sa snaží vybudovať aj celý rad ďalších krajín. "Potom je tu Rusko, ktoré v novom vojnovom umení priamo vyniká. Dobrým príkladom sú jeho pokusy o ovplyvňovanie výsledkov demokratických volieb. Mongoli sa spoliehali na svoje činy a na povesť, ktorá ich predchádzala, a podobne sa aj Rusko spolieha na to, že jeho akcie môžu byť relatívne obmedzené, ale často budia veľké ohlasy," píše Politico. Dobrým príkladom majú byť počítačové útoky, ktoré "šíria chaos". V neposlednom rade rastie tlak teroristov, ktorí sú schopní v Európe útočiť z vlastných základní pomocou aktivácie svojich buniek. Ľudia v Európe vnímajú dlhý zoznam podobných hrozieb, dozvedajú sa, že sa zatvárajú továrne kvôli konkurencii z Číny. Niektorí jasne vnímajú, ako sa kvôli imigrácie mení ich okolie či napríklad kvalita poskytovaných verejných služieb.