Fakty sú názory, ktoré medzičasom skameneli.

Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.

História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Život je najrozšírenejšia a najchytľavejšia pohlavná choroba, ktorá sa v sto percentách prípadov končí smrťou.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Zlé zákony sa nikdy nerušia, dopĺňajú sa len o ďalšie chybné ustanovenia.

Čím drahšia je realizácia projektu, tým menšia je šanca ho zastaviť – a to hlavne potom, ako vyjde najavo, že je nepotrebný.

Aj ten najväčší génius nakoniec stroskotá na maličkostiach.