Vstup do EÚ sa oplatil
2. 5. 2018
Slovensko včera oslávilo 14. výročie vstupu krajiny do Európskej únie. 1. máj 2004 bol pritom historický. Išlo totiž o najväčšie rozšírenie Európskej únie od jej vzniku. Členmi sa okrem nás stalo ďalších deväť štátov vrátane susedného Česka, Maďarska a Poľska. A podľa odborníkov sa nám vstup medzi európsku elitu oplatil.
„Od vstupu Slovenska do Únie sme si užívali blahobyt a užívame si ho doteraz. Povedal by som, že sa pohybujeme blízko vrcholu,” uviedol Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu. Veľmi dobrým krokom bolo podľa neho aj prijatie eura a vstup do eurozóny, vďaka čomu Slovensko získalo zaujímavých investorov. Ako dodal Drahotský, stavať napríklad továreň v krajine, kde hrozí kurzové riziko, je totiž pre väčšinu globálnych investorov nemysliteľné.
(Zdroj: hnonline.sk)
Zákon o pobyte cudzincov
30. 4. 2018
Zmeny, ktoré zaviedol zákon o pobyte cudzincov od doby svojej účinnosti, poukázali počas jeho aplikácie na niektoré nedostatky, ktoré novela zákona schválená 13. 3. 2018 odstraňuje a zosúlaďuje s potrebami aplikačnej praxe.
V tomto smere sa zmeny dotýkajú najmä inštitútu tolerovaného pobytu, z ktorého sa vypúšťajú niektoré kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín a presúvajú sa do nových ustanovení o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Rovnako sa menia aj pravidlá udeľovania trvalého pobytu na neobmedzený čas bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, ktorý sa transformuje na osobitný druh trvalého pobytu.
Slabé euro ECB vyhovuje
27. 4. 2018
Presvedčenie trhov, že kľúčový index spotrebiteľských cien relevantný pre rozhodovanie FED-u o budúcnosti menovej politiky prelomí v najbližších mesiacoch magickú hranicu dvoch percent podporuje rast amerického dolára a naopak dostáva pod tlak stredoeurópske meny, vrátane eura.
Zelená bankovka ťaží najmä z rastúcich dlhopisových výnosov v USA, ktoré sa v prípade 10-ročnej splatnosti dostali prvý krát od roku 2014 nad úroveň troch percent, čo akcie aj napriek pozitívnej výsledkovej sezóne neteší. Inflačné očakávania zvyšujú rastúce ceny komodít (najmä ropy a kovov), ktoré sa určitým oneskorením pretavia do nárastu inflácie, čím podporia jastrabie kroky FED-u. Situácia v eurozóne je však odlišná. Predstihové indikátory - nálada v priemysle eurozóny poklesla v apríli štvrtý krát v rade - odrážajú zviazané ruky podnikov pri rozhodovaní o investíciách v dôsledku Brexitu a neistoty z protekcionistickej zahraničnej politiky USA, odhaľujú absenciu štrukturálnych reforiem vlád, ale reflektujú aj silné euro, ktoré negatívne vplýva na ziskovosť exportérov. Absencia výraznejších inflačných tlakov a dáta z ekonomiky teda jednoznačne napovedajú, že Rada guvernérov ECB sa na dnešnom zasadnutí bude držať nastoleného kurzu a s komunikáciou ukončenia programu kvantitatívneho uvoľňovania nebude ponáhľať.
Európa si posvieti na kúpu Shazamu
25. 4. 2018
V decembri minulého roku spoločnosť Apple oznámila kúpu služby Shazam. Aplikácia, ktorá slúži na identifikáciu hudby rýchlym nahraním časti skladby, sa pod Apple dostala za sumu 400 miliónov dolárov (327 miliónov eur). V súvislosti so spájaním dvoch významných hráčov na digitálnom trhu s hudbou chce Európska komisia začať vyšetrovanie.
Hlavným dôvodom je podľa komisárky Margrethe Vestager snaha zaistiť poslucháčom hudby čo najvyššiu slobodu pri výbere spôsobu prehrávania. Spojenie týchto dvoch spoločností by totiž mohlo z trhu vytlačiť konkurenciu a priblížiť Apple k monopolu v digitálnom prenose hudby.
„Spôsob, akým sa ľudia v dnešnej dobe dostávajú k hudbe, sa za posledné roky radikálne zmenil. Naše vyšetrovanie má za úlohu zaistiť Európanom možnosť výberu medzi viacerými streamovacími službami tak, aby neboli nútení vyberať si z menšieho množstva len kvôli tomuto spojeniu,“ vysvetlila v tlačovej správe Vestager. Problém predstavujú aj dáta, ktoré aplikácia zbiera. Údaje, ktoré by mohli iné spoločnosti zneužiť, spočívajú najmä v hudobných návykoch poslucháčov. V prípade, že niekto takéto dáta bude vlastniť, môže ich ľahko zneužiť na cielenie proti konkurenčným službám.
Európska únia chystá fond pre neziskové organizácie
23. 4. 2018
Neziskové organizácie to nemajú v mnohých štátoch Európskej únie ľahké. V Maďarsku ich premiér Viktor Orbán pred voľbami označoval za pomocníkov živelnej migrácie do Európy, v Poľsku štát vytiahol proti desiatkam aktivistov protestujúcich proti výrubu Bielověžského pralesa.
Koniec koncov, aj prezident Miloš Zeman označil neziskovky za „pijavice štátneho rozpočtu“. Pomocnú ruku teraz neziskovky získali v Bruseli. Európska komisia sa rozhodla, že pomôže občianskym skupinám a neziskovým organizáciám vytvorením osobitného fondu na podporu demokracie a spoločných európskych hodnôt. Prípravu „eurosorosa“, ako sa v kuloároch v narážke na maďarsko-amerického mecenáša Georgea Sorosa fond prezýva, dostala na starosť eurokomisárka Věra Jourová. O návrhu na jeho zriadenie by mal hlasovať Európsky parlament. Fond s pracovným názvom European Values Instrument (nástroj na podporu európskych hodnôt) by mal byť priamo napojený na rozpočet Únie po roku 2020. Brusel s ním počíta v rámci prípravy nového sedemročného výhľadu.