Vodiči zo zahraničia už v Maďarsku za regulovanú cenu nenatankujú
27. 5. 2022
Maďarské prihraničné čerpacie stanice vo štvrtok 26. mája do polnoci zažili nápor vozidiel zo zahraničia vrátane Slovenska, aby využili do polnoci poslednú možnosť natankovať základné druhy pohonných látok za regulované ceny. Informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na spravodajský server atv.hu.
V Győri polhodinu pred polnocou čakal podľa statusov zverejnených na Facebooku dlhý rad slovenských vozidiel pred jedným z čerpadiel, podobná bola situácia aj v Mosonmagyaróvári či v Komárome.
V zmysle nariadenia maďarskej vlády od piatka budú môcť v Maďarsku tankovať pohonné látky za regulované ceny iba vozidlá s maďarským evidenčným číslom. Výnimkou sú zahraničné autá z krajín, v ktorých sú ceny pohonných látok tiež regulované, pričom zoznam takýchto krajín zverejní minister zahraničných vecí.
Šéf úradu vlády Gergely Gulyás vo štvrtok na tlačovej konferencii v Budapešti vyzdvihol, že v Európe je možné natankovať najlacnejšie v Maďarsku, preto v prihraničných oblastiach vznikla "tankovacia turistika" zo susedných krajín, ktorá už ohrozuje bezpečnosť dodávok pohonných látok.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európania sa stávajú počítačovo negramotnými
2. 12. 2009
Do piatich rokov budú milióny obyvateľov Európy čeliť problému vylúčenia z trhu prácu v dôsledku nedostatku poznatkov a zručností v oblasti informačných a komunikačných technológií. Toto varovanie obsahuje štúdia, ktorú si objednala spoločnosť Microsoft.
Hlavným dôvodom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily bude do roku 2015 nedostatočná miera počítačovej gramotnosti, predpovedá nová štúdia. Súčasne varuje, že väčšina ľudí, ktorí o prácu prídu v dôsledku prebiehajúcej globálnej hospodárskej krízy, sa stane trvalo nezamestnanými.
Štúdia v 13 európskych krajinách odhalila, že 58 % zamestnávateľov je presvedčených o neschopnosti sektora vzdelávania pripraviť svojich absolventov pre požiadavky trhu práce. Zvlášť problematická na prácu s informačnými a komunikačnými technológiami je príprava mladých ľudí.
Ak uchádzači o zamestnanie prácu dostanú, vyžaduje sa od nich neustále zdokonaľovanie sa vo využívaní IKT tak, aby sa miera ich produktivity zvyšovala, hovorí správa.
Požiadavky na IKT gramotnosť a zručnosť sa v skúmaných krajinách Európy vyrovnajú požiadavkám v západných krajinách do piatich rokov.
Školenie pre obsluhu jedného IKT nástroja nepostačuje. Aby sa uchádzači o prácu v budúcnosti vedeli zamestnať bez väčších problémov, budú s nimi musieť systematicky pracovať profesionálni školitelia. Okrem využívania nástrojov sa súčasne bude čoraz častejšie od mladých ľudí očakávať, že aspoň na základnej úrovni porozumejú princípu fungovania týchto technologií.
V budúcnosti bude európsky sektor IKT čeliť i veľkému konkurenčnému tlaku zo strany rýchlo rastúcich ázijských ekonomík. Hrozbou pre pracovný trh v Európe je najmä rastúci počet vysoko kvalifikovaných absolventov z Číny a Indie.
Od absolventov sa bude očakávať, že na trh práce prídu s pochopením obchodného potenciálu IKT, so širokou sadou IKT zručností, ale tiež i so schopnosťou využiť potenciál nových technologických konceptov ako „cloud computing“ či „web 2.0“.
Prieskum bol realizovaný formou osobných rozhovorov s 1.400 poprednými podnikateľmi vo vybraných priemyselných sektoroch, ktoré nejakým spôsobom využívajú IKT.
Americké protiteroristické jednotky budú mať sprístupnené bankové údaje
1. 12. 2009
Rada včera rozhodla, že týmto jednotkám sprístupní bankové údaje a to aj napriek obavám niektorých členských štátov z porušovania práva na ochranu súkromia.
SWIFT (Spoločnosť pre medzinárodnú finančnú telekomunikáciu) je medzinárodným konzorciom. Sídli v Bruseli a má 2200 členských organizácií.
Konzorcium zbiera a uchováva dáta z 8 tisíc bánk z dvesto krajín. Prostredníctvom SWIFT-u sa ročne vykoná až 15 miliónov transakcií, čo predstavuje 4,8 miliárd eur denne.
Údaje, ktoré SWIFT môže poskytnúť vyšetrovateľom, zahŕňajú čísla bankových účtov, adresy a mená odosielateľov a prijímateľov finančných transakcií a tiež preposielanú sumu.
Tvorba zelených pracovných miest
30. 11. 2009
Sľuby o tvorbe zelených pracovných miest, ktoré by mohli vzniknúť z eko-inovácií a modernizácie stavebného fondu, malým firmám dávajú nádej na hospodársku obnovu. Sieť EurActiv preskúmalo „zelené ekonomické prostredie“ v Európe.
Európska exekutíva v snahe stimulovať tvorbu zelených pracovných miest pumpuje do ekonomiky EÚ 40 miliárd €. Ďalšie takmer štyri miliardy € majú z európskeho plánu hospodárskej obnovy smerovať do zelených projektov na rozvoj infraštruktúry a inovácií.
Komisia zverejnila brožúru o eko-inováciách, kde zvýraznila oblasti, kde možno objaviť stimul pre rast MSP. K takýmto patria napríklad turizmus či recyklovanie. Zo sektora MSP pochádzali v roku 2008 tri štvrtiny predložených projektov.
Dokument poukazuje nielen na význam zapojenia malých podnikov pri rozvoji nových zelených priemyselných odvetví, ale tiež na nepovšimnutý fakt, že MSP tvoria 60 – 70 % priemyselného znečistenia.
Maroš Šefčovič bude pravou rukou Barrosa
27. 11. 2009
Slovenský zástupca povedie kľúčový rezort administratívy a medziinštitucionálnych vzťahov.V novom zložení Európskej komisie bude mať Slovensko človeka na veľmi vysokom poste. Nášho komisára Maroša Šefčoviča si šéf európskej administratívy José Manuel Barroso vybral za jedného z piatich podpredsedov eurokomisie.
M. Šefčovič v 27-člennej komisii bude zodpovedať za oblasť medziinštitucionálnych vzťahov a administratívy. Okrem iného to napríklad znamená, že každý návrh zákona, ktorý pôjde do Európskeho parlamentu či Európskej rady, bude treba konzultovať práve s našim eurokomisárom.
Sám M. Šefčovič považuje pridelenie kľúčového rezortu za veľký úspech. Podľa jeho slov toto portfólio odráža skutočne proeurópsku pozíciu Slovenska.
M. Šefčovič za svoju hlavnú úlohu v novej eurokomisii označil uplatnenie Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpi do platnosti na budúci týždeň, a to tak, aby jednotlivé európske inštitúcie medzi sebou čo najlepšie spolupracovali. Európsku komisiu okrem toho bude zastupovať pri príprave summitov európskych lídrov a šéfovať manažmentu ľudských zdrojov.
V praxi to znamená, že slovenský zástupca bude zodpovedať za vzťahy Európskej komisie k ostatným inštitúciám: europarlamentu, Európskej rade aj k národným parlamentom všetkých členských štátov únie.