Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ďalšie podozrenia z emisných podvodov
25. 4. 2017
Francúzska prokuratúra začala vyšetrovanie domácej automobilovej skupiny PSA, ktorú podozrieva z podvodov s testami emisií naftových vozidiel. Agentúre Reuters to dnes oznámil zdroj z justičných kruhov. Výrobca áut značiek Peugeot a Citroën je už štvrtou automobilkou, proti ktorej je vo Francúzsku toto vyšetrovanie vedené.
Skupina je podľa zdroja vyšetrovaná z podvodu na spotrebiteľoch. PSA akékoľvek pochybenia popiera a dnes zopakovala, že dodržiava všetky zákony krajín, v ktorých pôsobí. V marci francúzska prokuratúra začala vyšetrovanie taliansko-americkej automobilovej skupiny Fiat Chrysler Automobiles (FCA), takisto pre podozrenia na podvody s testovaním emisií. Už vlani začala prokuratúra kvôli emisiám naftových vozidiel vyšetrovať nemecký koncern Volkswagen a tento rok v januári začala vyšetrovanie francúzskej automobilky Renault. Dokumenty s poznatkami ohľadom emisií naftových vozidiel týchto firiem odovzdával prokuratúre úrad pre ochranu spotrebiteľov. Emisie z naftových vozidiel sa dostali do centra pozornosti v septembri 2015, kedy Volkswagen v reakcii na obvinenia v USA priznal, že do približne 11 miliónov naftových áut po celom svete nainštaloval softvér umožňujúci manipulovať s testami emisií oxidov dusíka. Škandál sa týka aj približne 1,2 milióna vozidiel Škoda Auto.
zdroj: hnonline.sk
Predčasné voľby v Británii zvýšia neistotu a oslabia ekonomiku
19. 4. 2017
Predčasné voľby v Británii, ktoré prekvapivo ohlásila premiérka Theresa Mayová, môžu ešte viac zvýšiť neistotu. Myslí si to popredný nemecký ekonóm a šéf inštitútu pre výskum ekonomiky DIW Marcel Fratzscher.
"Predčasné voľby sú pre premiérku Mayovú riskantnou hrou," uviedol Fratzscher. Voľby môžu oslabiť jej pozíciu a spôsobiť nárast politickej neistoty namiesto stability. Mayová dnes prekvapivo oznámila, že 8. júna by sa mali konať predčasné voľby. V stredu (19. 4.) by o tom mali rozhodnúť poslanci. Premiérka odôvodnila tento krok tým, že parlament je nejednotný v otázke plánovaného vystúpenia krajiny z Európskej únie (EÚ). Zároveň však zdôraznila, že brexit sa nedá zobrať späť. Fratzscher predpokladá, že predčasné voľby spôsobia výrazné spomalenie rokovaní o brexite a že neposilnia, ale naopak, oslabia pozíciu Británie voči EÚ. "Mayovej rozhodnutie považujem za politickú stratégiu, ktorá má z cesty odstrániť interných konkurentov," myslí si Fratzscher. "Voľby aj ekonomicky povedú ku zvýšenej neistote, čím oslabia hospodárstvo."
zdroj: hnonline.sk
V Európe rástli technológie
11. 4. 2017
Do prestížneho rebríčka sa spomedzi krajín V4 nedostalo len Slovensko. Náš trh je stále malý.
Hoci sa slovenskej ekonomike v posledných rokoch darí, malý trh sa stále nemôže porovnávať s väčšinou tých európskych. Naše firmy rastú, no nie takým tempom, aby sa im podarilo umiestniť v tisícke top najrýchlejšie rastúcich firiem Európy. Slovensko sa ako jediná krajina V4 v rebríčku neumiestnilo. „Rast spoločností však nie je priamo naviazaný na rast ekonomiky. Je pravda, že slovenská ekonomika vykazuje rast, no treba zvážiť hlavne fakt, že stále sme prevažne exportná ekonomika,“ vysvetlil pre HN Matej Krajčovič, analytik Capital Markets. Denník Financial Times zverejnil rebríček tisíc európskych firiem, ktoré dosiahli najvyšší percentuálny rast výnosov v období od roku 2012 do roku 2015. Absolútnou jednotkou Európy sa stala nemecká firma z Berlína Hello Fresh, ktorá sa chytila vlny zdravej stravy a čerstvých potravín a spojila ich s donáškou do domu. Jej tržby sa tak v priebehu štyroch rokov viac ako štvornásobili.
zdroj: hnonline.sk
Intervencie českej centrálnej banky sa skončili
6. 4. 2017
Banková rada Českej národnej banky dnes s okamžitou platnosťou ukončila režim devízových intervencií. Informoval o tom hovorca centrálnej banky Marek Zeman. ČNB tak nebude brániť posilneniu koruny pod hranicu 27 korún za euro. Banka ale zároveň už skôr upozornila, že bude pripravená prípadné nadmerné výkyvy kurzu koruny po ukončení záväzku zmierňovať svojimi nástrojmi.
O nastavení úrokových sadzieb dnes banková rada nerokovala. Tlačová konferencia guvernéra Jiřího Rusnoka je naplánovaná na 14:15. Kurz českej meny je rozkolísaný, momentálne (14:30) sa pohybuje okolo úrovne 26,70 koruny za euro. Analytici však očakávali turbulentnejší priebeh, je možné, že ČNB výkyvy tlmí. Devízové intervencie centrálna banka začala kvôli obavám z deflácie s cieľom oslabiť korunu a držať jej kurz blízko 27 korún za euro na začiatku novembra 2013. Od tej doby do konca tohtoročného januára intervenovala v objeme zhruba 1,3 bilióna korún. Intervencie v rádoch stoviek miliárd korún pokračovali podľa odhadov analytikov aj vo februári a marci. Kurz koruny môže podľa odhadov analytikov bezprostredne po ukončení intervencií pri extrémnych výkyvoch posilniť k hranici 26 korún za euro. Vylúčiť ale podľa nich nejde ani krátkodobé oslabenie až k 29 korún za euro. Dlhodobejšie by však mala česká mena posilňovať. Na konci roka by mohla byť medzi 25,50 až 26,30 korún za euro. Všetko však bude podľa ekonómov záležať na postoji investorov. Zahraniční špekulanti totiž počítajú s tým, že koruna posilní a oni za korunu dostanú viac eur. Otázkou však podľa ekonómov je, či nájdu niekoho, kto im eura predá.
zdroj: hnonline.sk