Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Novela zákona o dopadoch
30. 5. 2017
Novela zákona o odpadoch 90/2017 zjednotila a zabezpečila smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek. Zmenou v zákone sa zaviedlo opatrenie na zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek, smernica zavádza osobitné ustanovenia o monitorovaní, ktoré členským štátom ukladajú povinnosť 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu každoročne podávať správu o ročnej spotrebe plastových tašiek.
V zákone sa tiež zavádzajú sa nové definície: plast, plastové tašky, ľahké plastové tašky, veľmi ľahké plastové tašky. Hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie týchto priorít: predchádzanie vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, zneškodňovanie. Od hierarchie odpadového hospodárstva je možné odkloniť sa iba pre určité prúdy odpadov, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle výrobku vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom a ak to ustanoví tento zákon. Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov, nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo obsah škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch.
Až polovica Čechov považuje rozpad Československa za chybu
29. 5. 2017
Polovica Čechov hodnotí rozdelenie Československa spred 25 rokov negatívne. Ukazujú to výsledky bleskového prieskumu spoločnosti Median pre Český rozhlas.
V minulosti pritom jednoznačne prevažoval postoj, že rozdelenie krajiny bolo správne. Teraz vníma pozitívne rozpad Československa zhruba 44 percent ľudí, šesť percent sa k otázke nevedelo vyjadriť, informoval dnes Radiožurnál Českého rozhlasu. Úlohu vtedajších premiérov Václava Klausa a Vladimíra Mečiara pri delení krajiny vníma väčšina Čechov skôr negatívne. Pozitívne hodnotí úlohu Klausa a Mečiara pri delení Československa tretina ľudí, vyplýva z prieskumu. Veľká časť ľudí si taktiež myslí, že rozdelením spoločnej federácie získali viac Česi než Slováci. Bleskový prieskum realizovala spoločnosť Median v dňoch 25. a 26. mája a zúčastnilo sa na ňom viac ako tisíc ľudí.
zdroj: hnonline.sk
EK schválila peniaze na Národný futbalový štadión. Prispeje k podpore športu a kultúry.
26. 5. 2017
- Európska komisia (EK) schválila podporu Slovenska na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave vo výške 36 miliónov eur.Komisia dospela k názoru, že uvedené opatrenie prispeje k podpore športu a kultúry bez toho, aby narušilo hospodársku súťaž na jednotnom trhu EÚ.
Informovala o tom Zuzana Harvanová zo Zastúpenie Európskej komisie v SR.
Tehelné pole sa konečne zmení na pýchu futbalu. Poklepali základný kameň výstavby Slovensko oznámilo Komisii, že plánuje poskytnúť verejnú podporu vo výške celkom 35,96 milióna eur na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave. Štát konkrétne uhradí formou priameho grantu 27,2 milióna eur z celkových skutočných investičných nákladov vo výške 75,2 milióna eur. SR okrem toho poskytne príjemcovi NFŠ, a.s., opciu na predaj, ktorá mu umožňuje odpredať štadión po ukončení výstavby štátu za cenu do 48 miliónov eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi skutočnými investičnými nákladmi a výškou priameho grantu.Nový štadión stavia STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., ktoré má podľa zmluvy s investorom výstavby – spoločnosťou NFŠ, a. s., postaviť štadión v priebehu 76 týždňov za 49,81 milióna eur bez DPH (59,77 milióna eur s DPH). Nový futbalový štadión bude mať kapacitu viac ako 22-tisíc miest.
Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna. Štát poskytne NFŠ dotáciu vo výške 27,2 milióna eur, avšak táto bude odpočítaná od kúpnej ceny. Akcionárom spoločnosti NFŠ je ŠK Slovan Bratislava futbal, a. s., ktorej predsedom predstavenstva je Ivan Kmotrík.
Lacná pracovná sila už nebude našou výhodou
24. 5. 2017
Je tu štvrtá priemyselná revolúcia a stredná Európa sa na ňu musí dobre pripraviť. Aj to je jedna z myšlienok, na ktorej sa zhodli účastníci Vyšehradského inovačného fóra, ktoré organizovali Hospodárske noviny.
Orientácia ekonomiky na priemysel sa čoskoro môže stať nevýhodou regiónu. S prichádzajúcou automatizáciou a robotizáciou totiž budeme čeliť novým výzvam. „Lacná pracovná sila v budúcnosti nebude našou konkurenčnou výhodou. Musíme sa zamerať na podporu inovácií,“ povedala Jadwiga Emilewicz, štátna tajomníčka Ministerstva rozvoja Poľskej republiky. Už v najbližších rokoch pocítime intenzívny nástup robotizácie a automatizácie. Ten bude mať dosah predovšetkým na krajiny, ktorých ekonomika má podobnú štruktúru ako tá slovenská. „Efekt robotizácie bude vplývať práve na naše krajiny, čo súvisí napríklad aj s automobilkami, kde je automatizácia na vysokej úrovni,“ vysvetlil Dávid Mihalik, vedúci Startup Hungary Koordinációs és Módszertani Kozpont.
zdroj: hnonline.sk