Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Zjednotí eurozónu recesia?
11. 9. 2018
Hoci ďalšia kríza zatiaľ nie je na obzore, kritická otázka pre tvorcov politík, ako aj investorov je, čo sa počas nej stane s Európou.
Užšie sa integruje alebo sa krajiny od seba vzdialia? Azimut je smerom k prvej možnosti, čo ukazuje aj základná nemecko-francúzska dohoda o spoločnom rozpočte eurozóny, ktorá zreteľne reflektuje výstrahu, že Európska centrálna banka bude mať menší priestor pre manévrovanie v ďalšej recesii.
Grécko čaká ďalšia kríza - demografická
10. 9. 2018
Kríza zasiahla Grécko nielen ekonomicky, ale aj demograficky. Jednak z krajiny odišli státisíce ľudí (väčšinou mladých) a zároveň klesla aj pôrodnosť. Podľa tohtoročných projekcií by mala mať krajina v roku 2040 menej než 5 miliónov pracujúcich. Ešte v roku 2011 sa pritom počítalo, že by bo malo byť viac ako 6 miliónov. Posun v demografických odhadoch je teda na základe vývoja v posledných rokoch brutálny.
K trom hlavným problémom fiškálnej udržateľnosti Grécka, ktorými sú 1) mimoriadne vysoký dlh; 2) rast úrokových nákladov po skončení záchranného programu (povedané v ľudskej reči, na trhoch si budú Gréci požičiavať niekoľkonásobne drahšie ako od eurovalu); 3) nízka konkurencieschopnosť ekonomiky (t.j. slabý rast), sa teda pridáva aj ďalší – demografia. Na obsluhu dlhu a aj na bežný chod štátu (napr. dôchodky) bude pracovať podstatne menej ľudí než sa ešte v nedávnej minulosti predpokladalo. V praxi to znamená, že aby sa zachovali pôvodné fiškálne prognózy, tak musí rásť ekonomika rýchlejšie. Napríklad mzdy by museli byť v roku 2040 o zhruba 20 percent vyššie, ako sa pôvodne predpovedalo. Pokiaľ nebudú, tak sa aj pri pokračovaní globálnej konjunktúry krajina môže pokojne opäť dostať do platbyneschopnosti. Za dve dekády sa môže stať hocičo, čiže nedá sa vylúčiť ani happy-end. Pohľad na vývoj v poslednej dekáde však nič dobré neveští. Navyše, nikde nie je napísané, že emigrácia sa zastaví. Pokiaľ v budúcich rokoch pôjdu projekcie vývoja obyvateľstva ešte nižšie, tak budú problémy s obsluhou dlhu kvôli demografii ešte bližšie k realite.
Senátori vypočúvali IT giganty. Chcú regulácie
7. 9. 2018
Posledné voľby amerického prezidenta v roku 2016 zostávajú dodnes vyšetrovanou témou. O údajnom manipulovaní z ruskej strany cez sociálne siete sa zverejňujú stále nové dôkazy. Výbor amerického Senátu pre kontrolu spravodajských služieb sa preto snaží, aby sa situácia spred dvoch rokov v ďalších voľbách nezopakovala.
Napriek tomu, že priamy dôkaz ovplyvnenia volieb v prospech Donalda Trumpa neexistuje, podľa analytika Asociace pro mezinárodní otázky Petra Boháčka počty hlasov naznačujú mnohé. „Vieme, že 126 miliónov Američanov videlo na sociálnych sieťach propagačné posty zaplatené Ruskom. Vieme, že Donald Trump prehral na celkový počet hlasov, ale vyhral vďaka 0,03 percenta voličov v kľúčových dištriktoch, ktoré rozhodovali – konkrétne vďaka 80 000 voličom v troch rôznych stredozápadných štátoch,“ vysvetlil. Blížiace sa kongresové voľby – v strede úradného obdobia amerického prezidenta – tak päť mesiacov po Markovi Zuckerbergovi pred výbor senátu dostali výkonného riaditeľa Twittera Jacka Dorseyho a prevádzkovú riaditeľku Facebooku Sheryl Sandbergovú. Kreslo vyhradené pre zástupcov Googlu zostalo prázdne.
Brusel chce, aby giganty zo Silicon Valley platili za obsah
6. 9. 2018
Vydavatelia písaného slova dúfajú, že technologické giganty ako Google, Facebook začnú odvádzať poplatky za využívanie ich obsahu. Pomôcť by im v tom mala nová smernica o autorskom práve. Mnoho používateľov sa totiž uspokojí s tým, že si na internete prečítajú niekoľko riadkov publikovaného článku, ktoré im vyhľadávač ukáže. Nepozrú sa už však priamo na zdroj, teda na webovú stránku tvorcu. Príjmy z inzercie tak inkasuje Google alebo Facebook, no autor stráca, pretože náklady na jeho tvorbu niesol on.
Navrhovaná smernica autorského zákona by vyhľadávače a sociálne médiá zaviazala k tomu, aby za využívanie časti obsahu vydavateľom platila. Koľko, o tom by sa rozhodlo na základe celoeurópskeho kľúča. Krajiny Európskej únie sa problém pokúsili pôvodne vyriešiť na národnej úrovni. Napríklad v Nemecku sa zástupca tamojších vydavateľov novín (VG Media) usiloval o spoplatnenie odkazov vo vyhľadávačoch. Keď Google odmietol ustúpiť a pohrozil, že nebude na príslušné médiá odkazovať vôbec, vydavatelia cúvli a boj s Googlom vzdali. Preto sa politici snažia presadiť obdobnú iniciatívu na celoeurópskej úrovni. O konečnej podobe daného mechanizmu by rozhodli členské štáty po dialógu s európskymi orgánmi.