Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Zmena v našich peňaženkách: Ukázali nové eurobankovky
24. 9. 2018
Európska centrálna banka (ECB) predstavila dve nové bankovky. 100-eurovú a 200-eurovú. Platiť nimi začneme od 28. mája budúceho roka. Tieto bankovky obsahujú nové, inovatívne ochranné prvky.
Podobne ako ostatné nominálne hodnoty, aj tieto nové bankovky sa budú dať jednoducho overiť „hmatom, pohľadom a naklonením“. Informuje o tom Európska centrálna banka. V hornej časti strieborného prúžka sa v satelitnom holograme zobrazujú drobné znaky €. Pohybujú sa okolo čísla nominálnej hodnoty. Pod priamym svetlom sú tieto znaky zreteľnejšie. Prúžok na nich zobrazuje aj portrét Európy, architektonický motív a veľký znak eura. Na nových bankovkách sa nachádza aj zdokonalené smaragdové číslo. Je súčasťou všetkých ostatných bankoviek série Európa, ale v tejto zdokonalenej verzii sa vo vnútri čísla zobrazujú aj znaky €. Bankovky 100 € a 200 € sa oproti starým bankovkám 100 € a 200 € odlišujú veľkosťou. Majú rovnakú výšku ako bankovka 50 €. Ich dĺžka však zostáva nezmenená. Platí, že čím dlhšia bankovka, tým vyššia jej hodnota.
Víťazstvo pre Trumpa, rana pre EÚ
21. 9. 2018
Nemecká automobilka Volkswagen plánuje ukončiť takmer všetky aktivity na iránskom trhu. Informovala o tom agentúra Bloomberg, podľa ktorej tak nemecká firma ustúpila tlaku USA, ktoré sa snažia donútiť zahraničné podniky, aby Irán opustili a Washington si tak vymohol zmeny v medzinárodnej dohode o jadrovom programe s Teheránom.
Prakticky rok po tom, ako sa vrátil na iránsky trh, Volkswagen plánuje ukončiť na ňom takmer všetky svoje aktivity, tvrdí Bloomberg. Podľa agentúry bude VW môcť v Iráne pôsobiť "len v rámci humanitárnej výnimky". Aj keď biznis VW v Iráne nie je rozsiahly, krok firmy znamená symbolické víťazstvo pre amerického prezidenta Donalda Trumpa a na druhej strane, ranu pre Európsku úniu. Tá so sankciami USA voči Teheránu nesúhlasí. Podľa správy Bloombergu americký veľvyslanec v Nemecku Richard Grenell po niekoľko týždňov trvajúcich rokovaniach presvedčil najväčšiu nemeckú automobilku, aby sa prispôsobila americkým sankciám. Tie Trump opätovne zaviedol po tom, ako v máji rozhodol, že USA odstupujú od jadrovej dohody s Teheránom.
Európska komisia vyšetruje obchodné praktiky Amazonu
20. 9. 2018
Európska komisia (EK) otvorila predbežné protimonopolné konanie proti Amazonu. Vyšetrovanie sa týka toho, ako internetový gigant zaobchádza s menšími predajcami na svojich stránkach.
Komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová uviedla, že chce preskúmať, ako americký koncern používa dáta, ktoré získa prostredníctvom transakcií na jeho platforme vrátane tých, ktoré sa týkajú konkurenčných predajcov. Kľúčová otázka sa podľa Vestagerovej týka dát. Vyšetrovanie sa má sústrediť na to, či sa dáta získané na legitímne účely nepoužívajú na to, aby Amazon získal konkurenčnú výhodu voči menším predajcom tým, že koncernu umožňujú zistiť, aké veci si ľudia chcú kúpiť. Amazon okrem toho, že predáva vlastné produkty, umožňuje ďalším predajcom, aby ponúkali svoje produkty prostredníctvom jeho stránky. Podľa Vestagerovej je protimonopolné vyšetrovanie obchodných praktík Amazonu ešte vo veľmi rannej fáze. Dodala, že regulačné orgány EÚ začali zhromažďovať informácie týkajúce sa záležitosti a zaslali obchodníkom a ďalším stranám dotazníky.
Tvrdý brexit by mal priame dôsledky na ekonomiku Slovenska
19. 9. 2018
Mimoriadnym bodom utorňajších rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli boli rozhovory medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom o brexite. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička, ktorý Slovensko na rokovaniach zastupoval, upozornil na možné dôsledky tzv. "tvrdého brexitu".
Ružička zdôraznil, že slovenská pozícia je ohľadom týchto rokovaní nezmenená, čo znamená, že podporujeme uzavretie politickej dohody medzi Londýnom a Bruselom o riadenom odchode Spojeného kráľovstva z Únie. Ak by k tomu nedošlo a platil by scenár tvrdého brexitu, to by podľa jeho slov malo nepriaznivé vplyvy na slovenské hospodárstvo a na Slovákov žijúcich na území Spojeného kráľovstva. "Som optimista a verím, že sa tá dohoda dotiahne aj napriek tomu, že v tejto chvíli v niektorých otázkach sa pozície oboch strán podobajú zákopovej vojne," uviedol Ružička. Spresnil, že Slovensko v plnej miere podporuje hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera v rokovaniach s britskou stranou. Ak by však tieto rokovania zlyhali a v októbri alebo do konca tohto roka by sa politickú dohodu nepodarilo uzavrieť, malo by to priamy vplyv aj na Slovensko.