Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
EÚ odobrila štátnu pomoc pre Jaguar Land Rover
5. 10. 2018
Exekutíva EÚ vo svojej správe pripomenula, že poskytnutá podpora prispeje k rozvoju nitrianskeho regiónu a nenaruší hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Eurokomisárka zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla, že vyšetrovanie vedené EK potvrdilo, že verejná podpora Slovenska pre Jaguar Land Rover vo výške 125 miliónov eur na projekt výstavby nového automobilového závodu v Nitre je v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.
„Naše vyšetrovanie odhalilo, že pomoc bola nevyhnutná na to, aby spoločnosť Jaguar Land Rover investovala v Európe a nie v Mexiku. Takisto sme zistili, že opatrenie prispeje k vytvoreniu pracovných miest a k hospodárskemu rozvoju tohto znevýhodneného regiónu bez toho, aby sa neprimerane narušila hospodárska súťaž," spresnila komisárka. Komisia pripomenula, že výrobcu automobilov Jaguar Land Rover vlastní spoločnosť Tata Motors Limited India, ktorá má v pláne investovať 1,4 miliardy eur do vybudovania automobilky v Nitre. Podľa správy eurokomisie nitriansky región patrí medzi oblasti oprávnené na regionálnu pomoc podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ. Plánovaný závod má mať výrobnú kapacitu 150 000 automobilov ročne. Očakáva sa, že vďaka projektu vznikne okolo 3000 priamych pracovných miest. Slovensko oznámilo EK svoj zámer poskytnúť na projekt 125 miliónov eur z verejných zdrojov v súlade s Usmerneniami o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 až 2020, ktoré umožňujú členským štátom podporovať hospodársky rozvoj a zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch a posilňovať regionálnu súdržnosť v rámci jednotného trhu. Ide o maximálnu výšku pomoci na projekty takéhoto druhu. Podrobné vyšetrovanie, ktoré exekutíva EÚ začala v máji 2017, potvrdilo, že keď sa spoločnosť Jaguar Land Rover v roku 2015 rozhodovala, kde vybudovať novú automobilku, uvažovala nad rôznymi lokalitami v Európskom hospodárskom priestore (EHP), ako aj v Severnej Amerike.
Podvody na DPH. Brusel má nový bič
4. 10. 2018
Dodávateľ vystaví firme faktúru, tá ju vyplatí a následne od štátu požiada o návrat zaplatenej DPH. Dodávateľská spoločnosť ju však štátu neodviedla. Do celého procesu zapojte ešte pár firiem, aby bola stopa nejasnejšia, a máte typický príklad karuselových podvodov na DPH.
Jedným z riešení tejto situácie je takzvané samozdanenie, pri ktorom daň z pridanej hodnoty platí až konečný príjemca tovaru, ktorý zároveň požiada aj o jej navrátenie. Tento mechanizmus na Slovensku už síce funguje pri viacerých typoch tovarov a služieb, no iba vďaka výnimke z Európskej únie. Na poslednom stretnutí však ministri členských štátov schválili smernicu, vďaka ktorej bude možné tento mechanizmus uplatniť všeobecne. Ak chcú tento systém štáty využiť teraz, musia Európsku úniu požiadať o výnimku z pravidiel, a to pre každý typ tovarov osobitne. DPH totiž patrí medzi takzvané harmonizované dane. Po novom by však každá krajina mohla požiadať o všeobecné uplatnenie systému. Komisia návrh predložila už v roku 2016, schváliť sa ho však podarilo až teraz.
Talianski populisti sa rozhodli ignorovať Úniu
3. 10. 2018
Taliansko sa vracia tam, kde bolo počas finančnej krízy. Dlh krajiny opäť stúpa a cena za jeho splácanie opäť dosahuje úrovne z roku 2014. Vyššími sadzbami za štátne dlhopisy trh reaguje na kroky novej talianskej populistickej vlády.
Tá totiž oznámila, že v budúcom roku počíta so schodkom štátneho rozpočtu na úrovni 2,4 percenta, čo je podstatne viac, než stanovujú rozpočtové pravidlá Európskej únie. „Aby bolo jasné, nevzdáme sa tohto 2,4-percentného cieľa. Neustúpime ani o milimeter,“ uviedol taliansky vicepremiér Luigi Di Maio v rozhlasovom rozhovore. Di Maio, ktorý je šéfom vládneho Hnutia piatich hviezd, vyhlásil, že nepochybuje o tom, že lídri Francúzska a Nemecka chcú, aby talianska vláda padla. Podľa neho negatívne vyjadrenia predstaviteľov EÚ týkajúce sa rozpočtu odštartovali výpredaj talianskych vládnych dlhopisov, čím sa snažia využiť finančné trhy, aby oslabili vládu.
Búrlivý brexit ostal na mŕtvom bode a bez dohody
1. 10. 2018
Po neformálnom samite lídrov Európskej únie v Salzburgu na konci tunela rokovaní nevidno ani náznak svetla. Theresa Mayová nezískala podporu na svoj plán z Chequers, ktorého návrhy majú zaručiť napríklad bezproblémový cezhraničný pohyb tovaru. Predseda Európskej rady Donald Tusk plán spochybnil so slovami, že fungovať nebude.
Napriek mnohým kritickým komentárom však existujú aj zhovievavejšie prognózy. Jednu z nich vyjadril šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Ten v Európskom parlamente uviedol, že v súvislosti s brexitom im najväčšie vrásky robí zúčtovanie finančných kontraktov. Odchod Británie z Únie však bude mať len malý vplyv na ekonomiku eurozóny. „Naše odhady vo všeobecnosti ukazujú, že pokiaľ ide o reálnu ekonomiku, dosah by mal byť celkovo utlmený,“ uviedol Draghi. Analytik Martin Vlachynský zo združenia INESS však pripomenul, že ekonomika Spojeného kráľovstva je rovnako veľká ako ekonomika 19 najmenších členov EÚ dokopy. Už len z tohto hľadiska pôjde o výraznú zmenu. Dodal, že EÚ mala dokonca kedysi ambície byť najväčším ekonomickým blokom sveta. „Vyjadrenie Draghiho vnímam skôr ako uistenie investorov, podnikateľov a bežných občanov krajín eurozóny,“ povedal na margo vyhlásenia analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. Čo sa týka ohrozenia hospodárskeho rastu, podľa Vlachynského sa bude všetko odvíjať od nastavenia budúcich obchodných vzťahov. Tie v tomto momente vyzerajú stále dosť nejasne a čas sa rýchlo kráti. „Katastrofu zatiaľ nečakám, ale štáty a spoločnosti, pre ktoré je Spojené kráľovstvo významný partner, môžu prípadnú ,nedohodu‘ pocítiť významnejšie,“ podotkol Vlachynský.