Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko dostane z fondov EÚ dvanásť miliárd eur vo voľných cenách
25. 10. 2018
Suma 310 eur na občana je skoro trikrát vyššia, ako je priemer a druhá najvyššia v EÚ. Slovensko bude mať v rokoch 2021 až 2027 k dispozícii 12 miliárd eur vo voľných cenách. Vo výške financií vynaložených na občana, 310 eur, je na úrovni Portugalska. Uviedla to v stredu eurokomisárka pre regionálnu politiku Corina Cretuová po rokovaní krajín Vyšehradskej štvorky, Chorvátska, Slovinska, Bulharska a Rumunska. Suma 310 eur na občana je skoro trikrát vyššia, ako je priemer a druhá najvyššia v EÚ, doplnila.
Slovensko je ochotné prispieť viac do rozpočtu EÚ. Podľa vicepremiéra pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD) ide o nový návrh. "Pani komisárka povedala, že hoci alokácia pre Slovensko a iné krajiny kvôli brexitu a novým výzvam bude nižšia, intenzita pomoci pre Slovensko bude druhá najvyššia v EÚ," povedal Raši. Slovensko je ochotné prispieť viac do rozpočtu EÚ vo výške 1,2 percenta až 1,3 percenta hrubého národného dôchodku, ak tieto peniaze pôjdu na podporu kohéznej politiky. "Sme ochotní akceptovať aj zníženú finančnú alokáciu, ale chceme väčšiu mieru flexibility pri čerpaní finančných prostriedkov," uviedol.
Možnosť presunúť peniaze. Väčšia flexibilita súvisí s objemom financií, ktoré bude možné presunúť medzi programami a v rámci programu čo najjednoduchšie. SR má podľa neho problém s výskumom a inováciami, kde boli pozastavené výzvy za 600 miliónov eur. "Reálne hrozí, že to, čo sme sľúbili, nedokážeme dočerpať. Kým sa upravili všetky pravidlá, uplynul čas," priblížil situáciu. Slovensku by pomohlo, keby malo možnosť presunúť peniaze na program, ktorý má pripravených žiadateľov. Ďalším príkladom pre využitie flexibility sú priority krajiny, v tejto súvislosti je to pre SR dobudovanie dopravnej infraštruktúry, konštatoval. Eurokomisárka Cretuová verí, že členské štáty budú ochotné viac prispievať do rozpočtu EÚ. Dodala, že dôležitý bude eurosummit v rámci rumunského predsedníctva, už bez účasti Veľkej Británie. Verí, že vzťahy EÚ s Londýnom ostanú dobré. Slovensko podľa nej slúži ako príklad pre ostatné krajiny najmä v oblasti automotive 21. storočia, digitalizácie a v medicínskych technológiách.
Európska únia zamietla rozpočet Talianska
24. 10. 2018
Kým komisári Európskej Únie (ďalej len EÚ) diskutovali o porušeniach zmluvy zo strany Talianska na stretnutí v Štrasburgu, taliansky premiér Giuseppe Conte v rozhovore pre Bloomberg News povedal, že sa teší na to, ako im vysvetlí plán rozpočtu na rok 2019.
Poznamenal, že Taliansko má určitý priestor na vylepšenie aspektov plánu, ale nie na úpravu skutočných výdavkov. O niekoľko hodín neskôr európsky úradník uviedol, že rozpočet bol oficiálne odmietnutý a výkonná rada EÚ žiada Taliansko, aby prevzalo rozpočet späť, zrevidovalo ho a opätovne predložilo svoj návrh. Je to prvýkrát, čo EÚ vzniesla takúto požiadavku voči členskému štátu. "Neexistuje žiadny plán B," povedal Conte v utorok. "Povedal som, že deficit vo výške 2,4 percenta hrubého domáceho produktu je limit. Môžem povedať, že to teda bude náš strop," dodal. Talianska vláda je kvôli týmto rozhodnutiam na kolíznom kurze s EÚ, pretože jej výdavkové ciele ďaleko presahujú stanovené hranice. Samozrejme aj finančné trhy reagovali na talianske porušenie pravidiel EÚ. Výnos talianskych dlhopisov vzrástol za posledný mesiac o viac ako pol percenta po tom, čo talianska vláda avizovala prehĺbenie rozpočtového deficitu. Rozpätie výnosov talianskych a nemeckých dlhopisov sa včera po zamietnutí EÚ zvýšilo o päť bázických bodov na aktuálnych 309 bázických bodov. Avšak odmietnutie zo strany EÚ sa dá považovať za dobrú správu pre investorov, nakoľko odzrkadľuje myšlienky predstaviteľov jednotlivých štátov rovnako ako aj poučenie z gréckej dlhovej krízy.
Prudký rast a prepad. EÚ máva s predajmi áut
23. 10. 2018
Predaje vozidiel sú na Slovensku i v Únii ako na hojdačke. Dôvod? Príkazy a regulácie politikov. V súvislosti s nástupom nových emisných noriem zaznamenali letné mesiace, ktoré sú inak dobre známe ako obdobia sucha, rekordné predaje. O ne sa postarali hlavne predajcovia so špeciálnymi zľavami na vozidlá. Až tak, že predaj áut na Slovensku vytvoril nový rekord – v auguste sa predalo o 46 percent viac vozidiel než v rovnakom mesiaci pred rokom.
Ochladenie záujmu ľudí o nové autá prišlo hneď v septembri. Európske trhy zažili prepad predajov nových vozidiel o 23,5 percenta a slovenský trh sa prepadol ešte viac. „V septembri 2018 sme zaznamenali registrácie nových osobných automobilov s celkovým počtom 4 519 vozidiel, čo predstavuje oproti minulému roku s počtom registrovaných nových osobných vozidiel 7 177 pokles o 37 percent,“ konštatuje Zväz automobilového priemyslu vo svojej štatistike.
Prečo sa EÚ musí zamerať na Áziu
22. 10. 2018
Kým Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa skôr pritvárajú dvere vzájomnému biznisu s Európou a nejasná sa zdá aj budúcnosť ekonomických vzťahov Únie s Britániou v prípade tvrdého brexitu, úplne iná situácia nastáva na opačnej strane sveta. Európskej únii sa snaží hospodársky čoraz viac otvárať Ázia, ktorá chce využiť narastajúce napätie medzi Amerikou a zvyškom sveta na výrazné zvýšenie obchodnej výmeny.
Záujem o zintenzívnenie vzťahov potvrdili lídri európskych aj ázijských krajín na minulotýždňovom samite v Bruseli. Prečítajte si odpovede na otázky, či európske firmy môžu nájsť nové trhy pre svoje exporty v Ázii, ako z toho môže profitovať Slovensko a v čom spočíva hlavný ekonomický potenciál najväčšieho a najľudnatejšieho kontinentu sveta. Minulé roky a desaťročia boli z ekonomického hľadiska Európy charakterizované silným partnerstvom so Spojenými štátmi. To sa začalo oslabovať po nástupe nového prezidenta Donalda Trumpa k moci v januári minulého roka. Trump v lete v rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CBS News označil Európsku úniu za ekonomického nepriateľa pre USA. Zaviedol tiež clá na dovoz európskej ocele a hliníka do Spojených štátov. Situácia sa môže už koncom marca budúceho roka podobným spôsobom skomplikovať aj v obchode medzi Európou a Veľkou Britániou. Na minulotýždňovom samite EÚ v Bruseli sa totiž európskym a britským vyjednávačom nepodarilo priblížiť k dohode o podmienkach odchodu Londýna z Únie. Čoraz reálnejšie tak hrozí takzvaný tvrdý brexit, keď by v noci 29. marca 2019 prestali platiť obchodné dohody. Biznis medzi európskymi krajinami a Britmi by tak prebiehal na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, čo by okrem iného znamenalo zavedenie ciel. V európskych obchodoch by tak výrazne zdraželi britské tovary, zatiaľ čo našim firmám by sa predražili exporty na trh Spojeného kráľovstva.