Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko bojuje o miliardy, šance sú malé
21. 2. 2020
Vyjednávania o veľkých peniazoch. To je motív mimoriadneho rozpočtového samitu lídrov EÚ, ktorý odštartoval v Bruseli. Situácia je napätá, viacero krajín vrátane Slovenska je nespokojných s tým, čo majú v rokoch 2021 až 2027 dostať.
Na jednej strane brexit zvýši odvody jednotlivých členov a zároveň nové priority v technológiách a klíme okrešú eurofondy na regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo. To podľa českého premiéra Andreja Babiša, ktorý Slovensko zastupuje, spôsobí, že Slovensko príde o 3,4 miliardy eur. Chceme vyjednávať, ale podľa analytikov sú naše šance slabé.
Najväčšia európska banka zaznamenala prudký pokles zisku
19. 2. 2020
Britská banka HSBC zaznamenala v minulom roku prudký pokles zisku a jej výsledky sklamali očakávania trhu. Finančný inštitút zároveň s predložením hospodárskych výsledkov ohlásil nový úsporný program.
Čistý zisk najväčšej európskej banky z pohľadu aktív v roku 2019 padol o vyše polovicu (o 53 percent) na 5,97 miliardy dolárov (5,51 miliardy eur). Dôvodom boli odpisy vo výške 7,3 miliardy dolárov, ktoré sa týkali predovšetkým európskych operácií. Zisk pred zdanením klesol o 32,9 percenta na 13,35 miliardy dolárov. To výrazne sklamalo očakávania, keď analytici predpovedali až 20,03 miliardy dolárov.
Euro padlo na trojročné minimum
17. 2. 2020
Spoločná európska mena zostáva aj na konci týždňa pod tlakom a je najslabšia za takmer tri roky. Jej kurz sa v piatok ráno znížil až na 1,0827 amerického dolára/euro, čo bolo najmenej od apríla 2017. Euro neskôr zmazalo časť strát a predávalo sa po 1,0836 dolára.
Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,0867 (v stredu 1,0914) dolára/euro. To znamená, že dolár stál 0,9202 (0,9163) eura. Dôvodom oslabovania spoločnej meny sú obavy týkajúce sa slabosti ekonomiky eurozóny. V poslednom čase sklamali predovšetkým údaje o priemyselnej produkcii. Investori v piatok ráno čakajú na správu o vývoji nemeckej ekonomiky v poslednom kvartáli vlaňajška. Analytici počítajú aj napriek kríze v priemysle s miernym nárastom. Niektorí však nevylučujú mierny pokles. Ďalšími faktormi, ktoré majú tiež negatívny vplyv na kurz spoločnej meny, sú mediálne správy o tom, že ECB by mohla ešte viac uvoľniť menovú politiku, ako aj epidémia koronavírusu.
Rast britskej ekonomiky sa koncom roka zastavil
12. 2. 2020
Britská ekonomika prestala v posledných troch mesiacoch minulého roka rásť. Prispelo k tomu zastavenie brexitu až do predčasných volieb 12. decembra, v ktorých s veľkým náskokom zvíťazil premiér Boris Johnson.
Podľa oficiálnych údajov štatistického úradu ONS hrubý domáci produkt (HDP) Spojeného kráľovstva vykázal v období október - december 2019 nulový rast v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi. Analytici takýto výsledok očakávali, pretože vysoká miera neistoty v podnikaní po odklade brexitu a patovej situácii v britskom parlamente na jeseň 2019 negatívne ovplyvnila investície aj výrobu.