Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Spor o pracovný čas v EÚ pokračuje
19. 3. 2009
Európsky parlament kritizoval nečinnosť európskej exekutívy po tom, čo poslanci a Európska rada zlyhávajú pri riešení dlhodobého sporu pre smernicu o pracovnom čase. Pracovný čas je spornou otázkou na úrovni EÚ dlhodobo.
Smernica o
pracovnom čase z roku 1993 zaväzuje, že pracovný čas nemôže presahovať 48 hodín
týždenne (pri štvormesačnom priemere). Smernica zároveň umožňuje široké možnosti pre výnimky.
Iniciatívy na zmenu textu vznikli po
niekoľkých sťažnostiach. V júni 2008 členské štáty dospeli ku kompromisu, že
týždenné maximum je 48 hodín, no sociálni partneri môžu nájsť iné flexibilné
spôsoby. Na základe nich je za určitých okolností umožnené pracovať až 60,
resp. 65 hodín týždenne.
V decembri 2008 však Európsky parlament zvolil zrušenie národných výnimiek, čo
viedlo k zmierovaciemu konaniu s členskými štátmi, ktoré trvali na ich
zachovaní.
Zmierovacie konanie v utorok 17. marca trvalo
až do neskorých nočných hodín, napriek tomu poslanci nedospeli k dohode. Poslanci však súhlasili, že budú akceptovať
diferenciáciu medzi "aktívnou pohotovosťou" (čas, kedy zamestnanec
musí byť dostupný na pracovisku, aby mohol pracovať vždy, keď to bude vyžadovať
zamestnávateľ) a "pasívnou pohotovosťou" (čas, kedy je zamestnanec
dostupný, no zamestnávateľ od neho nevyžaduje, aby pracoval).
Priestor na vytvorenie nového návrhu má
Európska komisia znovu. Ďalšie stretnutie zmierovacieho výboru bude 1. apríla.
O prijatí či neprijatí návrhu sa musí rozhodnúť do začiatku mája.
Rokovania o radare opäť stiahnuté z programu ČNR
19. 3. 2009
Český premiér po rokovaní vlády oznámil stiahnutie zmluvy o protiraketovom americkom radare z programu rokovania snemovne. Opätovne sa rozhodne na zaradenie zmluvy na program rokovania až po rokovaniach s novom americkou administratívou.
Nie je tajomstvom, že nový
americký prezident je voči tomuto systému veľmi obozretný. V spoločnosti vládnu
na umiestnenie radaru veľmi rozdielne názory.
Od roku 2007, keď Česko dostalo od USA
oficálnu žiadosť o umiestnenie radaru na svojom území, počet jeho odporcov
neklesol pod 50 %.
Česi strašia Francúzov
18. 3. 2009
Česká republiky sa pre Francúzsko stáva veľkým strašiakom v oblasti priemyslu. Stala sa východoeurópskym symbolom lacnejšej pracovnej sily.
Lacná pracovná sila je
pritom jednou z príčin, pre ktoré sa počas pokračujúcej ekonomickej krízy stále
viac francúzskych robotníkov ocitá na dlažbe. V porovnaní s východom Európskej
únie je ich práca podstatne drahšia.
Poslednou veľkou ranou pre francúzsky
priemysel bolo rozhodnutie nemeckého výrobcu pneumatík a automobilových
súčiastok Continental zavrieť továreň, čím došlo k zrušeniu vyše 1100
pracovných miest. Od začiatku krízy je to najväčší závod, ktorý vo Francúzsku
uzatvára svoje brány. V oblasti stráca živobytie viac než 1800 ľudí, ktorí sú
nepriamo závislí na pôsobení Continentalu.
Od nekompromisného postoja vedenie
Continentalu neodradili ani čoraz násilnejšie protesty robotníkov.
Francúzsky priemysel nemôže s českým súperiť
vo výrobných nákladoch pri podobnej kvalite. Na českých výrobných linkách sa
podľa analýzy Reanaultu vyprodukuje podobné vozidlo o viac než tisíc eur
lacnejšie.
Francúzsky prezident oznámil, že zruší
podnikateľskú daň. Pri mzdovom porovnaní 32 000 € ročne hrubého ročne vo
Francúzsku a 11 300 € ročne v Česku sa však zdá, že dosiahnuť rovnocenné
podmienky by znamenalo nielen zrušiť všetky dane, ale aj podstatne znížiť
mzdové nároky zamestnancov.
Jednotná kampaň EÚ v eurovoľbách
18. 3. 2009
Kampaň motivujúca k účasti ľudí v eurovoľbách bude po prvýkrát jednotná v celej EÚ.
Pritom však bude prihliadať na národné špecifiká. Na Slovensku sa očakáva účasť najnižšia, preto Európsky parlament prispeje aj na rádiospoty.
Keďže podľa prieskumu Eurobarometer je na
Slovensku rozhodnutých prísť voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu len 15 %
opýtaných, kampaň sa chce sústrediť predovšetkým na tých 30 %, ktorí
"silno uvažujú, že sa zúčastnia". Riaditeľ informačnej kancelárie EP
upozornil na "slovenský paradox", že hoci Európsky parlament požíva v
očiach Slovákov najvyššiu dôveru v
rámci EÚ, účasť voličov pred piatimi rokmi bola na Slovensku najhoršia.
Slovensko preto z celkového balíčka určeného na voľby dostane viac ako iné
štáty.
Kampaň má motivovať ľudí cez konkrétny témy,
nie výzvami, aby si ľudia splnili svoju občiansku povinnosť. Má upozorniť na
to, že výberom konkrétneho kandidáta na europoslanca dá volič odpoveď napríklad
na otázky, ktoré EP rieši, napr.:
- Koľko bezpečnosti je už priveľa?
- Z akých zdrojov by sme mali vyrábať energiu?
- Koľko informácií o výrobkoch naozaj
potrebujeme?
- Na čo by sa mali použiť naše peniaze?
Tieto a ďalšie dilemy európskej politiky budú
občanom pripomínať trojrozmerné makety inštalované v slovenských mestách.
V EÚ sa veľa diskutuje napr. o otázkach údajov
o pasažieroch v leteckej doprave. Nedávny Európsky parlament stopol používanie
tzv. skenerov ľudského tela na letickách v EÚ, ktoré de facto zhotovujú obrázok
nahého tela kontrolovaného cestujúceho. Tento postup europoslanci zamietli ako
narušujúci súkromnie jednotlivca.
V mestách naprieč EÚ budú inštalované tzv.
Choice boxy. Ide o multimediálnu "kabínku", v ktorej občania budú
môcť na video nahrať svoj odkaz, názor, myšlienku. Slučka zložená z
najzaujímavejších príspevkov bude premietaná na LCD obrazovke na vonkajšej
strane boxu. Príspevky budú cenzurované
jedine v zmysle zákona, ktorý limituje slobodu prejavu.
Informačné šoty bude na Slovensku bezodplatne
vysielať Slovenská televízia. Rádiospoty budú vysielané za odplatu v
najpočúvanejších rádiách.
Predvolebnú komunikáciu EP je možné nájsť aj
na v januári spustenej webstránke www.volby2009.eu.
Voľby sa v EÚ konajú v rozpätí 4. až 7. júna,
na Slovensku je to sobota 6. júna.