Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Mediálna hviezda či tichý dôverník?
10. 12. 2009
Na túto otázku sa snažia nájsť odpoveď tvorcovia európskej stratégie v oblasti vedy. Nevedia sa zhodnúť na tom, ako bude budúci hlavný poradca pre vedu vykonávať svoju funkciu – či bude spadať pod Európsku komisiu alebo bude nezávislým zástupcom vedy.
Autorkou myšlienky vytvorenia tohto postu je Rada Európskej výskumnej oblasti (ERAB).
Podľa ERAB by budúci hlavný vedecký poradca mal byť názorovo nezávislý a slobodne sám od seba poskytovať rady na základe dôkazov. Malo by ísť o osobu, ktorá aj v krízových časoch, napríklad počas pandémie, dokáže vystúpiť v televízii a odkomunikovať vedecké témy spôsobom, ktorý verejnosť zaujme a upokojí.
Názor je založený na príklade Veľkej Británie, kde sú vedeckí poradcovia známi tým, že sa dostávajú do názorového stretu s vládnymi agentúrami. K podobnému modelu nedávno pristúpili aj Spojené štáty. Prezident Barack Obama vymenoval skupinu vysoko kvalifikovaných poradcov z rôznych oblastí. Vedenie tejto skupiny dokonca sídli v prezidentovom úrade.
Brusel a anglosaské krajiny sa na funkciu hlavného poradcu pozerajú odlišne. Vysokopostavení tvorcovia vedeckých stratégií v európskych inštitúciach si pod touto funkciou predstavujú niekoho, kto bude neviditeľným dôverníkom predsedu Európskej komisie.
Predseda EK spravil z inovácií ústredný bod svojej agendy. Dôležitú rolu v tomto procese bude zohrávať práve hlavný vedecký poradca. Pozíciu by mal dostať niekto, kto dokáže ponúknuť relevantné vedecké stratégie na rôzne témy - od oblasti zdravia až po klimatické zmeny.
Poradca bude mať právomoc prísť s proaktívnymi vedeckými radami a bude tak môcť robiť počas celého procesu tvorby stratégie.
Stratégia i2015
9. 12. 2009
V strede záujmu nového akčného plánu Európskej únie, ktorá má názov i2015 je spotrebiteľ. S jeho tvorbou a plánovaním európske inštitúcie začnú na začiatku roka 2010, pričom sa zamerajú aj na budúcnosť digitálneho hospodárstva.
V centre budúcich stratégií EÚ bude ochrana práv používateľov v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT).
Svoju novú stratégiu i2015 predstaví Európska únia v apríli alebo máji budúceho roka. Podľa práce, ktorú začala súčasná eurokomisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová, prvým pilierom nového akčného plánu bude vytvorenie jednotného, uživateľsky prístupného trhu s internetovými službami.
V novembrovom liste, ktorý bol adresovaný predsedovi Európskej komisie José M. Barrosovi Redingová poukazovala na nízky počet cezhraničných internetových transakcií. Tieto tvorili len asi 7 percent všetkých transakcií. Šesťdesiat percent z nich pritom z technických alebo právnych príčin zlyhalo. V liste komisárka zdôraznila aj budovanie sietí vysokorýchlostného internetového pripojenia.
Jej názory boli čiastočne zapracované aj v novej správe o digitálnej agende, ktorá sa v súčasnosti pripravuje v Európskom parlamente. Kľúčovými slovami správy sú slová „práva“, „pripojiteľnosť“ a „kompetencia“.
Európsku stratégiu výskumu a inovácie treba rozhýbať
9. 12. 2009
Inovačnú stratégiu EÚ treba zmeniť. Tvrdí to päť expertných výborov. Členovia piatich poradných skupín naliehajú na Európsku úniu, aby „radikálne zlepšila“ celkovú organizáciu v oblasti výskumu a inovácií a dlhodobé plánovanie. Odborníci na seminári v Európskom parlamente, organizovanom Science|Business, vyzdvihli päť kľúčových oblastí, v ktorých sa im podarilo dosiahnuť konsenzus o tom, ako zrenovovať infraštruktúru výskumu a vývoja.
Potreba tejto zmeny vyplýva z toho, že sa zmenil svet, trh je celosvetový, konkurencia v oblasti vedy rastie a inovácie sa stávajú najdôležitejším motorom rastu a zamestnanosti rozvíjajúcich sa krajín založených na poznatkovej ekonomike. V Európskej únii mnohé vedúce stratégie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií potrebujú podstúpiť radikálne zmeny, povedala skupina v spoločnom prehlásení.
Experti požadujú, aby EÚ financovala programy zamerané na výskum „veľkých sociálnych výziev“, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Medzi radia i klimatické zmeny, alternatívne zdroje energie, zdravotnú starostlivosť pre starnúce obyvateľstvo, bezpečnosť a kohéznu politiku.
Potrebné sú aj nové siete, inštitúcie a stratégie zamerané na „otvorené inovácie“, či vyššia snaha na podporu mobility vedeckých pracovníkov a zavedenie jednotného celoeurópskeho patentu.
Skupiny odborníkov, z ktorých štyri ustanovila Európska komisia, tvrdia spolu s nezávislou skupinou, že vlády musia zvýšiť investície do vyššieho vzdelávania, výskumu a inovácií - najmä v časoch fiškálnej prísnosti.
Na zosúladenie systému financovania Bruselom bude potrebné jednotnejšie myslenie a koordinácia medzi výskumnými programami a lepšia spolupráca medzi Bruselom a národnými vládami v tejto oblasti.
Záver spoločného prehlásenia vyzýva na otvorenú hospodársku súťaž v oblasti Európskych programov za účelom zvýšenia štandardov v rámci celej Európskej únie.
Hrozbou pre internet sú „sliedivé úrady“
8. 12. 2009
Vlády a firmy, ktoré tlačia na väčší monitoring aktivít na internete predstavujú údajne hlavnú hrozbu pre slobodu a demokraciu. Otec internetu Tim Berners-Lee, ktorý v čase, keď pracoval ako inžinier v CERN, Európskej organizácii pre atómový výskum, vynašiel World Wide Web zároveň tvrdí, že základná myšlienka slobody a otvorenej spolupráce, ktoré podčiarkujú univerzálnosť webu, je v súčasnosti pod silným tlakom.
Pri prednese svojho výročného prejavu k Scientific Technology Options Assessment (STOA) tiež povedal, že úrady uplatňujúce zákony, ktoré sa snažia monitorovať web za účelom boja proti závažnému zločinu, by mali žiadať o povolenie od nezávislého orgánu.
Vážne obavy vyslovil Berners-Lee, ktorý zároveň pôsobí ako profesor na Massachussetts Institute of Technology (MIT), tiež zo spoločností, ktoré hromadia údaje o pohybe jednotlivcov na internete, aby zistili, aký je profil užívateľov internetu.
Systémy, ktoré monitorujú každé kliknutie a vytvárajúce na základe toho profil užívateľa, sú podľa Bernersa-Lee veľmi škodlivé. Zdôraznil, že spolu s objemom a kvalitou osobných dát, ktoré musí človek na webe uverejniť, rastie strach o stratu súkromia.
Berners-Lee v Spojených štátoch robil kampaň za „neutralitu internetu“, aby zdôraznil, že internetový pohyb by mal ostať voľný a neobmedzený. Povedal, že web by nemal diskriminovať z dôvodov reklamy alebo politických dôvodov.
Zdôraznil zároveň, že ak má byť demokracia skutočne súčasťou internetu, je nevyhnutné, aby bola informácia doručovaná neutrálnym médiom. Kriticky sa vyjadril tiež na adresu spoločností, ktoré odpájajú internetové služby v prípade, že zákazníkov podozrievajú z nelegálneho zdieľania informácií.