V EÚ je široká zhoda na reforme trhu s elektrinou
19. 6. 2023
Cieľom je zlepšiť prístup spotrebiteľov k cenovo výhodným energiám z obnoviteľných zdrojov, povedal minister. Medzi členskými štátmi Európskej únie sa rysuje široká zhoda v otázke reformy spoločného trhu s elektrinou. Vyhlásil to v pondelok nemecký minister hospodárstva.
Európska komisia (EK) predložila v marci návrh reformy trhu s elektrickou energiou v snahe zabrániť nadmernému zdražovaniu cien pre spotrebiteľov a podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Podľa návrhu sa majú podporovať dlhodobé zmluvy na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie. O konečnej podobe legislatívneho návrhu reformy teraz rokujú členské štáty EÚ a Európsky parlament (EP). Všetky technické otázky sú riešiteľné, nemecký minister hospodárstva
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Průmyslová výroba v Německu v říjnu nečekaně klesla
9. 12. 2019
Průmyslová výroba v Německu v říjnu nečekaně klesla, proti září se snížila o 1,7 procenta. Oznámil to v pátek německý statistický úřad. Analytici přitom očekávali, že se pokles zastaví a výroba vykáže růst o 0,1 procenta. Německé ministerstvo hospodářství ve čtvrtek oznámilo, že místnímu průmyslu v říjnu klesly zakázky, vliv podle něj měla slabší poptávka v Německu i v zemích mimo eurozónu.
Ministerstvo ve čtvrtek oznámilo, že zakázky se snížily o 0,4 procenta. Analytici přitom v anketě agentury Reuters počítali s růstem zakázek, který odhadovali na 0,3 procenta. Průmyslové zakázky od domácích zákazníků v říjnu klesly o 3,2 procenta a objednávky od klientů mimo eurozónu se propadly o 4,1 procenta. Zakázky z ostatních členských zemí eurozóny se však o 11,1 procenta zvýšily. V září se průmyslová výroba snížila o 0,6 procenta, také více, než se očekávalo. Tento údaj statistici v pátek potvrdili. Říjnový pokles činí v meziročním srovnání 5,3 procenta, a je rovněž výrazně silnější, než se čekalo. Údaje signalizují přetrvávající útlum v německém průmyslu, situace by se ale podle ministerstva hospodářství měla v příštích měsících stabilizovat. Výrazně se v říjnu snížila hlavně výroba kapitálového zboží.
Tempo rastu hospodárstva eurozóny stagnovalo
6. 12. 2019
Rast ekonomiky eurozóny v treťom štvrťroku zostal oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,2 percenta, v celej Európskej únii potom zrýchlil na 0,3 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat, ktorý potvrdil predbežné údaje z novembra. Zamestnanosť potom v eurozóne aj v celej EÚ vzrástla medzikvartálne o 0,1 percenta.
V druhom štvrťroku hrubý domáci produkt (HDP) krajín eurozóny aj celej EÚ vzrástol o 0,2 percenta. V medziročnom porovnaní ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku vzrástla o 1,2 percenta a jej rast sa zhodoval s hodnotou za druhý kvartál. V celej EÚ medziročný rast zostal tiež na hodnote z druhého štvrťroku, kedy predstavoval 1,4 percenta. Z členských krajín najrýchlejšie rástla v treťom štvrťroku poľská ekonomika, a to o 1,3 percenta. Najpomalší bol naopak rast v Nemecku, Taliansku a Rakúsku so zhodnou hodnotou 0,1 percenta. V treťom štvrťroku sa zvýšil v eurozóne aj v celej EÚ počet zamestnaných v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom o 0,1 percenta. V druhom štvrťroku potom zamestnanosť v eurozóne vzrástla o 0,2 percenta a v EÚ o 0,3 percenta.
OSN potrebuje vyzbierať rekordných 29 miliárd dolárov
4. 12. 2019
OSN v stredu vyhlásila humanitárnu výzvu na zozbieranie takmer 29 miliárd dolárov (26 miliárd eur), pretože z dôvodu zmeny klímy a pretrvávajúcich konfliktov budú v roku 2020 naliehavú pomoc potrebovať desiatky miliónov ľudí vo svete. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Podľa OSN bude v roku 2020 určitú formu núdzovej pomoci vrátane potravín, prístrešia a zdravotnej starostlivosti potrebovať odhadom 168 miliónov ľudí na celom svete. Koordinátor OSN pre núdzové situácie Mark Lowcock uviedol, že toto číslo predstavuje "rekord v novodobej ére", pričom objasnil, že ide o obdobie od druhej svetovej vojny.
Tri štvrtiny občanov EU si myslia, že jednotná mena je pre dobrá
2. 12. 2019
Viac ako tri štvrtiny občanov členských krajín 19-člennej eurozóny si myslia, že jednotná mena je dobrá pre Európsku úniu. Vyplýva to z najnovších výsledkov Eurobarometra. Európska komisia (EK) v piatok zdôraznila, že ide o najvyššiu podporu od roku 2002, keď sa začali robiť prieskumy o podpore pre euro.
Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu Eurobarometra, v ktorom bolo telefonicky oslovených 17 500 respondentov z 19 krajín eurozóny (v období od 14. do 19. októbra), si až 76 percent opýtaných myslí, že euro je dobrá mena pre EÚ. Ide o najvyššiu podporu od zavedenia euromincí a bankoviek v roku 2002. Na Slovensku jednotnej mene dôveruje 68 percent ľudí, 17 percent opýtaných sa vyjadrilo, že euro krajine neprospieva, 11 percent je nerozhodných a štyri percentá sa k otázke nedokázalo vyjadriť. Najviac sú v eurozóne s eurom spokojní Íri (88 percent), Luxemburčania (81 percent) a Fíni (79 percent), najmenej to platí v Litve (49 percent) a potom na Cypre a v Taliansku (55 percent).