Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Murphy a byrokrati
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Sláva a peniaze...
Človek je tým, čo sám zo seba urobí. (Sartre)
Fantázia je dôležitejšia ako poznanie. (Albert Einstein)
Úspech má dvojakú podobu. Veľmi zriedkavo sa stáva, že prichádza za človekom, ktorý dokáže niečo, čo nik iný nespraví. Táto osoba je génius. Avšak priemerný človek, ktorý sa dopracuje k tomu, čo nazývame úspechom, geniálny nie je. Ide o jedinca s priemernými schopnosťami, ktorými disponujú aj iní. On však tieto priemerné schopnosti nadpriemerne rozvinul. (Roosewelt)
(Myšlienky bez cla)