Úroková sadzba ECB je blízko k svojmu vrcholu
9. 1. 2023
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v decembri spomalil na 9,2 percenta z novembrových 10,1 percenta, ukázali v piatok údaje Eurostatu.
Kľúčové úrokové sadzby Európskej centrálnej banky by mali čoskoro dosiahnuť svoj vrchol, pokiaľ sa neobjavia nové externé šoky. Vyhlásil to člen Rady guvernérov ECB a guvernér portugalskej centrálnej banky Mario Centeno. Informujeme o tom na základe správy Reuters.
Centeno v piatok na konferencii povedal, že úrokové sadzby budú rásť dovtedy, kým ECB nedospeje k záveru, že je možné znížiť infláciu k strednodobému cieľu banky na úrovni dve percentá "čo najrýchlejšie". "Sme na ceste k jeho dosiahnutiu, ale nemôžeme váhať v tomto procese získavania kontroly nad infláciou," povedal.
ECB 15. decembra zvýšila kľúčovú sadzbu z bankových vkladov o 50 bázických bodov na dve percentá, čím zmiernila tempo sprísňovania svojej menovej politiky po dvoch po sebe idúcich zvýšeniach úrokov o 75 bázických bodov.
Úrokové sadzby ECB "by mali dosiahnuť úrovne veľmi blízke najvyšším hodnotám súčasného cyklu normalizácie menovej politiky, ak nebudeme vystavení exogénnejším šokom v medzinárodných cenách a cenách energií," vyhlásil Centeno.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ďalším členom eurozóny bude Estónsko
12. 1. 2010
Európska komisia posúdi v prvej polovici roka 2010 pripravenosť Estónska na vstup do eurozóny. Vyhlásil to v pondelok kandidát na nového európskeho komisára pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Estónsko má verejné financie vo vynikajúcom stave. Ak komisia rozhodne v prospech Estónska a ministri financií 27 členských štátov jej závery podporia, mohla by sa táto pobaltská krajina stať v roku 2011 sedemnástym členom eurozóny.
Estónsko sa v tomto období už nachádza v mechanizme výmenných kurzov ERM-2, ktorý je predsieňou vstupu do eurozóny. Podľa predpokladov by v roku 2011 do ERM-2 malo vstúpiť aj Poľsko, ktoré však euro prijme pravdepodobne až o tri roky neskôr. Bulharsko, Česká republika a Maďarsko do ERM-2 vstúpia v roku 2012 a Rumunsko v roku 2013. Na Slovensku euro začalo platiť 1. januára 2009. Slovensko je podľa prieskumu agentúry Reuters štvrtým novým členským štátom a po Slovinsku druhou postkomunistickou krajinou, ktorá splnila maastrichtské kritériá a prijala euro.
Európska kultúrna identita
11. 1. 2010
Španielsko vyvinie na upevnenie európskej kultúrnej identity viac úsilia. Počas minulotýždňovej návštevy Rady to potvrdila to ministerka kultúry Ángeles González-Sinde. Medzi priority svojho šesťmesačného predsedníctva Španielsko v kultúrnej oblasti zaradilo rozvoj kultúrneho turizmu vytvorením značky Európskeho kultúrneho dedičstva, digitalizáciu kultúrneho trhu a zviditeľnenie kultúry ako záruku sociálneho a ekonomického rozvoja. Kultúre by sa v Európe mala venovať rovnaká pozornosť ako iným, viac rozvinutým odvetviam.
Akcie, ktoré bude predsedníctvo organizovať, sa zamerajú na prezentáciu kultúrneho dedičstva a súčasných umelcov, rovnosť pohlaví, medzikultúrny dialóg a rozmanitosť. Kultúrne snahy krajina bude rozvíjať predovšetkým doma alebo zasielať propagačné materiály do rôznych geografických oblastí osobitného záujmu, akou je Brusel, Budapešť a Šanghaj. Toto úsilie chce v rámci masívnej kultúrnej kampane vyvíjať po celom svete.
Španielsko, ako prvá predsednícka krajina EÚ, ktorá sa Lisabonskou zmluvou, prezentuje sociálne a kultúrne iniciatívy ako strategické aj pre ekonomický rozvoj. Podľa ministerky je kultúra základom pre Európu rovnako, ako je Európa základom pre kultúru.“
Zdravotná starostlivosť zvyšuje ekonomický rast
11. 1. 2010
Podľa správy, ktorá bola dnes zverejnená v Paríži, by riešenie nerovnosti v zdravotnej starostlivosti prispelo k zvýšeniu dlhodobého ekonomického rastu. Nerovnosť v zdravotnom stave medzi rôznymi skupinami občanov podľa správy ročne pripraví štát až o 1,4 percenta HDP. Dokument volá po zvýšení investícií do oblasti sociálnych a zdravotných služieb.
K zverejneniu dokumentu prichádza v čase keď sa vlády jednotlivých členských štátov snažia verejné výdavky obmedziť. Eurokomisárka pre oblasť zdravotníctva varovala, že ide o kontraproduktívny krok.
Nová správa, ktorá bola publikovaná ako časť projektu „Determine“ financovanom Európskou úniou a zameranom na socio-ekonomické determinanty zdravia, hovorí, že je potrebné používať ekonomické argumenty a pomocou nich lobovať u politikov. Cieľom ekonomických argumentov má byť získať priame prostriedky na riešenie problémov ohľadne nerovnosti v zdravotnej starostlivosti.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyčíslila, že päťdesiatpercentný rozdiel medzi bohatými a chudobnými krajinami vo veľkej miere spôsobuje práve zlý zdravotný stav obyvateľstva v chudobnejších krajinách a tamojšia nižšia očakávaná dĺžka života. Zvýšenie očakávanej dĺžky života pri narodení o 10 % by podľa WHO mohlo zvýšiť ekonomický rast až o 0,35 % ročne.
Existujú aj dôkazy, že ekonomiky rozvinutých krajín rastú spoločne s tým ako klesá zdravotná nerovnosť, tvrdia autori štúdie.
Veľké rozdiely v zdravotnej starostlivosti existujú nielen v jednotlivých štátoch Európskej únie, ale aj medzi štátmi navzájom. V praxi sú rozdiely v očakávanej dĺžke života až osem rokov. Faktormi, ktoré prispievajú k vyššej kvalite života, sú podľa správy príjem, vzdelanie, podmienky v práci a na bývanie spolu s prístupom k zdravotnej starostlivosti.
Minulý rok Komisia ohlásila sériu krokov namierených práve na potláčanie zdravotnej nerovnosti v Európe.
Komisárka krajiny zároveň vyzvala, aby využívali eurofondy na vylepšenie systému zdravotníctva a zníženie medzier medzi jednotlivými štátmi v tejto oblasti, najmä pomocou vytvárania a skvalitňovania zdravotníckych zariadení a dostupnosti vody a sanitačných služieb.
Hospodárska kríza môže byť dôvodom na harmonizáciu daní v EÚ
8. 1. 2010
Podľa politických expertov v Európskom parlamente (EP), môže byť hospodárska kríza príležitosťou na harmonizáciu priamych daní a väčšiu koordináciu fiškálnych politík. Najmä na tých, ktorí nesúhlasia s federalistickým usporiadaním Európskej únie harmonizácia priamych daní pravdepodobne môže pôsobiť ako päsť na oko. V dlhodobej vízii, ktorú predstavili v decembri 2009 experti EP, však spolu s hlbšou integráciou európskych ekonomík hrá hlavnú rolu.
Správa predstavuje len názory odborníkov a nevyjadruje oficiálnu politiku Európskeho parlamentu. Správa pracuje s tromi scenármi, k naplneniu ktorých by mohlo dôjsť v nadchádzajúcich piatich až desiatich rokoch. V dokumente sa uvádza, že aj napriek tomu, že hlbšia harmonizácia priamych daní by bola žiaduca, je zatiaľ nerealistická.
Témou firemných daní sa dokument zaoberá aj v súvislosti s tým, ako zlepšiť prístup malých a stredných podnikov na jednotný trh. Odborníci dlhodobé riešenie vidia práve v jednotnom daňovom základe. Dovtedy, kým bude takéto riešenie prijaté, majú mať firmy právo zdaniť svoje príjmy podľa zákonov platných v ich domovskej krajine, nezávisle od toho, z ktorej zeme ich zisk pochádza.