Úroková sadzba ECB je blízko k svojmu vrcholu
9. 1. 2023
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v decembri spomalil na 9,2 percenta z novembrových 10,1 percenta, ukázali v piatok údaje Eurostatu.
Kľúčové úrokové sadzby Európskej centrálnej banky by mali čoskoro dosiahnuť svoj vrchol, pokiaľ sa neobjavia nové externé šoky. Vyhlásil to člen Rady guvernérov ECB a guvernér portugalskej centrálnej banky Mario Centeno. Informujeme o tom na základe správy Reuters.
Centeno v piatok na konferencii povedal, že úrokové sadzby budú rásť dovtedy, kým ECB nedospeje k záveru, že je možné znížiť infláciu k strednodobému cieľu banky na úrovni dve percentá "čo najrýchlejšie". "Sme na ceste k jeho dosiahnutiu, ale nemôžeme váhať v tomto procese získavania kontroly nad infláciou," povedal.
ECB 15. decembra zvýšila kľúčovú sadzbu z bankových vkladov o 50 bázických bodov na dve percentá, čím zmiernila tempo sprísňovania svojej menovej politiky po dvoch po sebe idúcich zvýšeniach úrokov o 75 bázických bodov.
Úrokové sadzby ECB "by mali dosiahnuť úrovne veľmi blízke najvyšším hodnotám súčasného cyklu normalizácie menovej politiky, ak nebudeme vystavení exogénnejším šokom v medzinárodných cenách a cenách energií," vyhlásil Centeno.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Z programu potravinovej pomoci Brusel škrtol Slovensko.
10. 10. 2012
K bezplatným potravinám občania v núdzi sa dostanú najskôr v roku 2014.
Sociálne odkázaní občania sa budúci rok nedostanú k potravinám zadarmo. Európska komisia (EK) totiž vyradila Slovensko z programu potravinovej pomoci pre rok 2013.
Dôvodom rozhodnutia komisie bola skutočnosť, že Slovensko nevytvorilo vhodné podmienky na to, aby zabezpečilo bezpečnú, správnu a včasnú implementáciu tohto programu v roku 2013.
Občania v núdzi sa tak k bezplatným potravinám dostanú najskôr v roku 2014. Vtedy však už program potravinovej pomoci bude mať na starosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Tento rok malo Slovensko z programu potravinovej pomoci k dispozícii 5 miliónov eur, budúci rok by získalo okolo 4,8 milióna eur.
Banky v eurozóne môžu prísť o aktíva až za 4,5 bilióna USD
10. 10. 2012
Európske banky budú možno nútené predať aktíva za 2,8 bilióna USD (2,16 bilióna eur), ak politici v Európe urýchlene nevyriešia dlhovú krízu.
Dlhová kríza v Európe je naďalej najväčšou hrozbou pre globálnu finančnú stabilitu.
Napriek opatreniam, ktoré prijali európski politici, eurozóne sa nepodarilo získať späť dostatočnú dôveru trhov, ktoré majú aj naďalej obavy o finančnú stabilitu menovej únie.
Problémy eurozóny môžu zasiahnuť aj ostatné krajiny v Európe, a tiež rozvíjajúce sa štáty, ktorých ekonomiky už spomaľujú. Podľa MMF najzraniteľnejšími sú v prípade finančných šokov v eurozóne krajiny strednej a východnej Európy.
Slovensko má problém s bankovou úniou
4. 10. 2012
Veľká banka v zahraničí so stovkami pobočiek po celej Európe sa dostane do problémov.
Namiesto toho, aby sa zachránila sama, začne vyberať peniaze z dcérskej pobočky na Slovensku. Následne sa rozhodne, že pre vlastnú záchranu nechá padnúť práve slovenskú dcéru a Fond ochrany vkladov bude musieť ľuďom vyplatiť milióny eur. Doteraz bol takýto scenár pre tvrdé pravidlá na Slovensku len fikciou, po schválení súčasného návrhu bankovej únie sa môže pretaviť do reality.
Slovensko pošle do eurovalu 264 miliónov
4. 10. 2012
Slovensko musí do 12. októbra uhradiť prvé dve hotovostné splátky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu, takzvaného eurovalu, v celkovej sume takmer 264 miliónov eur.
V priebehu rokov 2013 a 2014 následne uhradí zvyšné tri splátky upísaného základného imania v trvalom eurovale, ktoré spolu predstavujú necelých 396 miliónov eur.