Úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Cieľom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je okrem iného transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte. Návrh zákona rieši tento konflikt spôsobom, ktorý nie je neštandardným ani z medzinárodného hľadiska.
K
Väčšina členských krajín Európskej únie podporila vznik obrannej a bezpečnostnej spolupráce
11. 12. 2017
Dvadsaťpäť členských štátov Európskej únie prijalo oficiálne rozhodnutie o vytvorení novej obrannej a bezpečnostnej spolupráce (PESCO), ktorá položí základy pre navrhovanú európsku obrannú úniu. Informovala o tom agentúra DPA.
Rozhodnutie o vytvorení Stálej štruktúrovanej spolupráce Európskej únie (PESCO) prijali v Bruseli ministri zahraničných vecí EÚ. Tento krok umožní EÚ užšiu bezpečnostnú spoluprácu a budovanie vojenských kapacít. Únia bude tak menej závislá od USA, čo sa týka jej bezpečnostných potrieb. Účasť v PESCO je pre 28 členských krajín EÚ dobrovoľná. Dánsko, Malta a Spojené kráľovstvo sa rozhodli pre neúčasť. Spoluprácu odštartuje 17 konkrétnych projektov, medzi ktoré patrí zriadenie lekárskej jednotky, logistického centra, centra pre výcvikové misie a vývoj spoločných noriem pre vojenskú rádiovú komunikáciu, dodala DPA.
Európska investičná banka sa rozrastá. Vzniká nová divízia
8. 12. 2017
Európska investičná banka vytvára novú pobočku. Tá sa má zaoberať hlavne finančnými prostriedkami, ktoré nechce stratiť po brexite, a krajinami, ktoré podporujú migračnú krízu v Európe.
Podľa agentúry Reuters takmer dve tretiny členských štátov, ktoré vystúpili tento týždeň na stretnutí Ecofin, reagovali pozitívne. Naše ministerstvo financií odkazuje, že ide o veľmi komplexnú otázku, ktorou sa budú všetci relevantní aktéri intenzívne zaoberať v priebehu najbližších mesiacov. Banka chce dosiahnuť, že po brexite nepríde o miliardy, keďže krajine poskytla len za minulý rok 6,9 miliardy eur. Teraz ich chce späť. Podľa analytika Capital Markets Samuela Izraela v období, keď sa rozhodovalo o tom, kde sa prostriedky banky použijú, mala Veľká Británia rovnaké záujmy ako zvyšok Únie, a preto nemožno z investícií vycúvať. Podľa analytika by tak pri okamžitom vyplatení Európska investičná banka zažila príliš veľkú turbulenciu a mohlo by to znamenať značné problémy v bankovej bilancii investičnej banky.
V Poľsku sa chystá veľká výmena na čele krajiny
6. 12. 2017
Šéf poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński sa chystá presadiť výmenu na premiérskom poste. Doterajšiu predsedníčku konzervatívneho kabinetu Beatu Szydlovú má podľa jeho predstáv nahradiť vicepremiér Mateusz Morawiecki. Informujú o tom poľské médiá. Sama Szydlová naznačila možné zmeny v nočnom tweete, ktorý mnoho Poliakov vníma ako prípravu na odchod z funkcie.
Podľa rozhlasovej stanice RMF FM sa v pondelok večer uskutočnilo stretnutie vedenia PiS, na ktorom sa o Kaczyńského návrhu rokovalo. Výmena by sa podľa informácií stanice mala uskutočniť možno už budúci týždeň, najneskôr však do Vianoc. Najvplyvnejší poľský politik Kazcyński, ktorý je považovaný za neformálneho vodcu vlády, plánuje do premiérskej funkcie presadiť Morawieckého, ktorý je v súčasnosti ministrom financií a rozvoja. Informáciu dnes potvrdil aj vláde blízky denník Rzeczpospolita.
Farmafirmy sa obávajú brexitu, ktorý im môže výrazne zvýšiť náklady
4. 12. 2017
Globálni výrobcovia liekov, ako sú koncerny Johnson & Johnson a AstraZeneca, sú ďalšími nadnárodnými spoločnosťami, ktoré varujú pred negatívnymi dôsledkami brexitu na ich podnikanie.
Farmaceuti upozornili, že potenciálne obchodné a regulačné prekážky po vystúpení Británie z Európskej únie (EÚ) povedú k zvýšeniu ich nákladov. A môžu poškodiť aj povesť Británie ako významného výskumného centra. Johnson & Johnson napríklad odhaduje, že po brexite by mohol byť nútený vykonať ročne ďalších 50-tisíc testov. A jeho náklady sa tak zvýšia zhruba o 1 milión libier (1,13 milióna eur), ak sa Londýn a Brusel nedohodnú na vzájomnom uznaní svojich testov. Farmaceutické spoločnosti v písomnej správe pre britský vládny výbor žiadajú o pokračovanie doterajšieho bezproblémového prístupu na trh EÚ. A vyzývajú na zavedenie opatrení, ktoré im zabezpečia, že po brexite nebudú čeliť clám, zdržiavaniu dodávok v prístavoch a rozdielnym pravidlám. Britskí výrobcovia liekov sa tiež obávajú možného odchodu kvalifikovaných pracovníkov po brexite, čo by podľa nich mohlo poškodiť reputáciu krajiny ako atraktívneho miesta pre výskum. Aj nemecký koncern Merck KGaA varoval, že colné tarify po brexite môžu pre neho predstavovať "významné" náklady.