Úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Cieľom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je okrem iného transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte. Návrh zákona rieši tento konflikt spôsobom, ktorý nie je neštandardným ani z medzinárodného hľadiska.
K
Rozpočet Ríma skúša trpezlivosť Bruselu
18. 10. 2018
Talianska vláda poslala do Bruselu návrh rozpočtu, ktorého schodok je 2,4 percenta. Európska komisia už Talianov varovala, že by to znamenalo významnú odchýlku od pôvodných predpovedí znižovania tamojšieho verejného dlhu. Miestni politici však o zmenách diskutovať nechcú, naopak, nový návrh obhajujú. „Rozpočet nerobí zázraky, nerozmnoží ryby či chlieb, otvára však možnosti pre stovky tisíc našich mladých ľudí,“ vyhlásil líder populistickej strany Liga severu Matteo Salvini.
Krajina, ktorú analytici označujú ako „veľké Grécko“, teraz musí počkať na európske stanovisko, ktoré by malo prísť do dvoch týždňov. Brusel má právomoc požiadať o rozpočtovú revíziu a ak k nej nepríde, môže na krajinu uvaliť sankcie, čo sa však v histórii ešte nikdy nestalo. Podľa Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Finlord tak Únii ostáva len snaha o vyjednávanie a spoluprácu alebo čakanie. „Politici v Európe sa tak trochu spoliehajú na šťastnú náhodu, pri ktorej by si niektorá z talianskych vlád uvedomila potrebu reforiem,“ dodal Tomčiak.
Venezuela vylúči dolár. Euro sa dostane do výhody
17. 10. 2018
Venezuela vylúči americký dolár z oficiálnych devízových transakcií, čo zvýhodní jüan a euro. Oznámil to v utorok (16.10.) venezuelský viceprezident pre ekonomiku Tareck El Aissami.
Americké sankcie voči Venezuele bránia krajine v používaní dolára, povedal El Aissami a označil tieto opatrenia za "nezákonné, svojvoľné a v rozpore s medzinárodným právom". Účty farmaceutických spoločností, ktoré vláda platila v dolároch, "boli uzavreté a majú zakázané vykonávať transakcie v dolároch," povedal viceprezident. Poznamenal tiež, že pri vládnych aukciách devíz sa bude teraz používať euro, jüan a iné tvrdé meny. Okrem toho vláda napumpuje približne 2 miliardy eur na devízový trh, uviedol El Aissami. Pripustil však, že Venezuelčania budú stále schopní získať doláre na čiernom trhu.
Detaily brexitu sú neznáme. Odchod z Únie je stále len teóriou
16. 10. 2018
Ďalšie stretnutie strán spejúcich k rozvodu stroskotalo. Čas medzitým plynie ďalej a dátum definitívneho odchodu Veľkej Británie z Európskej únie sa nezadržateľne blíži. Zlyhanie v rokovaniach o takzvanom brexite spôsobuje nervozitu a rozhodne neprospieva obom zúčastneným stranám. Za kanálom La Manche môže položiť vládu súčasnej premiérky Theresy Mayovej a Brusel brexitom prichádza o silného člena a spojenca.
Mnoho politikov vkladalo veľké nádeje do nedeľňajšej schôdzky britského ministra pre brexit Dominica Raaba a bruselského vyjednávača Michela Barniera. Stretnutie však trvalo len približne hodinu a skončilo sa bez výsledku. „Nikdy sa nepredpokladalo, že dohoda sa uzavrie na tomto stretnutí. Išlo len o to, aby sa rokovania dostali z roviny technickej do roviny politickej,“ povedal zdroj z prostredia britskej vlády.
Podnikatelia mali na GDPR málo času, hrozia im pokuty
15. 10. 2018
Nové pravidlá ochrany osobných údajov, známe pod skratkou GDPR, priniesli podnikateľom mnoho nových povinností, administratívnej záťaže a hrozbu likvidačných pokút. O GDPR síce podnikatelia vedeli dva roky, no pracovná skupina Európskej komisie (EK) k nariadeniu EK na ochranu osobných údajov začala vydávať stanoviská až v druhej polovici roku 2017, pričom posledné z nich je z apríla 2018.
Slovenský úrad na ochranu osobných údajov bol v tomto ohľade ešte pomalší. "Vzhľadom na množstvo nejasností okolo praktickej aplikácie GDPR sme v júni 2018 požiadali premiéra o iniciatívu pri zmiernení následkov neúmyselného nedodržiavania nových pravidiel. Naším cieľom bolo dosiahnuť zhovievavosť úradu pri kontrolách počas prvého roka," hovorí Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska, ktoré sa spolu so Slovenským živnostenským zväzom obrátilo na predsedu vlády. Mediálna reakcia úradu bola podľa Oravca pomerne promptná, no ústretového prístupu sa nedočkali. "Úrad argumentuje dostatočne dlhým časom, ktorý mali podnikatelia na prípravu, aj keď realita bola iná," tvrdí Oravec. Podľa neho český úrad na ochranu osobných údajov, naopak, bez akýchkoľvek výziev iniciatívne zaujal ku kontrole dodržiavania nových pravidiel ochrany osobných údajov a k udeľovaniu sankcií stanovisko, ktoré môže byť pre Slovensko vzorom. Úrad na ochranu osobných údajov v Českej republike sa jasne vyjadril, že svoju pozornosť zameria na zvyšovanie povedomia, vyzývanie a usmerňovanie na nápravu, nie primárne na pokutovanie za nedbalostné a menej závažné pochybenia, ku ktorým dochádza hlavne v menších firmách. Český úrad konštatuje, že cieľom kontroly je v prvom rade náprava protiprávneho stavu a nie uloženie sankcie. A práve takýto partnerský prístup podnikatelia od úradov očakávajú.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)