Úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Cieľom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je okrem iného transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte. Návrh zákona rieši tento konflikt spôsobom, ktorý nie je neštandardným ani z medzinárodného hľadiska.
K
Predaj áut v Európe rástol šiesty rok za sebou
20. 1. 2020
V Európe bolo v minulom roku registrovaných 15,3 milióna vozidiel. Predajom kraľoval Volkswagen.
Šesť rokov rastu. Aj tak by sa dal popísať spotrebiteľský hlad v Európe po nových automobiloch. V minulom roku sa totiž v Únii predalo 15,3 milióna vozidiel, čo predstavuje medziročný rast na úrovni 1,2 percenta. Začiatkom roka to pritom vyzeralo, že by mohlo po prvýkrát prísť k výraznejšiemu medziročnému poklesu registrácií áut.
Nemecko skončí s výrobou elektriny z hnedého uhlia
16. 1. 2020
Nemecká vláda sa dohodla so spolkovými krajinami na ukončení výroby elektrickej energie z hnedého uhlia, koniec je stanovený na rok 2038. Berlín súhlasil, že v rámci plánu poskytne tým firmám a spolkovým krajinám, ktorých sa zmena dotkne, kompenzácie v celkovom objeme asi 40 miliárd eur, uviedol dnes hovorca vlády.
Podľa ministra financií Olafa Scholza by firmy v západnom Nemecku mali obdržať 2,6 miliardy eur a podniky vo východnom Nemecku 1,75 miliardy eur.
Spolková vláda v rámci dohody poskytne až 14 miliárd eur spolkovým krajinám Brandenbursko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Ďalších až 26 miliárd eur vláda poskytne na podporu hnedouhoľných regiónov. Stratu produkcie elektriny spôsobenú odchodom od hnedého uhlia by podľa hovorcu vlády mali kompenzovať nové kapacity na výrobu elektriny zo zemného plynu. Nemecko je najväčším svetovým producentom hnedého uhlia, ktoré sa na výrobe elektriny v krajine podieľa zhruba 19 percentami, informovala agentúra Reuters.
Únia požaduje, aby Česko vrátilo agrodotácie
13. 1. 2020
Európska komisia (EK) požaduje, aby Česká republika vrátila 1,16 miliardy korún (približne 46 miliónov eur), ktoré jej boli vyplatené v rámci agrodotácií. České úrady totiž podľa Bruselu nedostatočne kontrolovali, komu sa tieto finančné prostriedky prideľujú, informoval vo štvrtok server iROZHLAS.cz.
Česká vláda akékoľvek pochybenie popiera a požaduje, aby sa celá záležitosť riešila formou zmierovacieho konania. Sankcie voči ČR vychádzajú z výsledkov auditu, ktorý prebehol v septembri 2017. Pôvodne hrozilo, že Praha bude musieť vrátiť až 7,5 miliardy korún (297 miliónov eur) za chybné čerpanie európskych dotácií v rokoch 2015-17. Konečná, výrazne nižšia čiastka, ktorú od Česka požaduje EK, bola napokon v decembri — na základe bilaterálneho rokovania oboch strán — oficiálne vyčíslená na 1,16 miliardy českých korún. České úrady však ani s touto sumou nesúhlasia a chcú v tejto veci požiadať o nezávislé zmierovacie konanie. Ich cieľom je dosiahnuť ďalšie zníženie navrhovanej sankcie. Ak tieto snahy neuspejú, je české ministerstvo poľnohospodárstva odhodlané obrátiť sa na Európsky súdny dvor. Jadrom sporu je otázka, či dotácie smerujúce do ČR čerpali žiadatelia, ktorí sa skutočne živili poľnohospodárskou činnosťou. Podobný proces prebieha i v rámci iného auditného konania, ktoré sa týka vyplácania poľnohospodárskych dotácií pre holding Agrofert, patriaci do zvereneckého fondu českého premiéra Andreja Babiša. EK v tejto súvislosti preveruje podozrenia z možného konfliktu záujmov.
Európske štrukturálne fondy
10. 1. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a ktorým sa dopĺňa zákon o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný ako iniciatívny návrh.
K zmene operačných programov spočívajúcej v tom, že jeden operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, existuje len všeobecná právna úprava zmeny operačného programu podľa článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Osobitná úprava zmeny operačného programu spočívajúca v tom, že určitý operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, t. j. dôjde k zlúčeniu operačných programov, legislatíva na úrovni Slovenskej republiky, ani Európskej únie neobsahovala. Preto tento proces nemal vymedzené pravidlá pre jeho vykonávanie, vrátane následkov takéhoto zlúčenia. Na účel eliminovania právnej neistoty, ktorá sa vzťahuje na všetky dotknuté procesy, právne vzťahy a právne úkony s nimi súvisiace, resp. z nich vyplývajúce (napríklad vyhlasovanie výziev, konania o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, rozhodnutia, riešenie opravných prostriedkov, poskytovanie štátnej pomoci, výkon kontroly a auditu, zmluvy), bolo nevyhnutné tento proces legislatívne ukotviť.
Základným pravidlom, ktoré garantuje právnu istotu a riadnu vymáhateľnosť práva, je princíp univerzálnej sukcesie nástupníckeho operačného programu do vzťahov a úkonov generovaných zanikajúcim operačným programom. Rovnaký princíp platí aj pre realizáciu operačného programu, kedy nástupnícky riadiaci orgán vstupuje do všetkých práv a povinností riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu.