Úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Cieľom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je okrem iného transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte. Návrh zákona rieši tento konflikt spôsobom, ktorý nie je neštandardným ani z medzinárodného hľadiska.
K
Bitka o miliónový balík z Bruselu má víťaza
21. 6. 2021
Otázka, kto bude zásobovať teplom obyvateľov hornonitrianskeho regiónu a urobí tam tak jeden z dôležitých krokov na ceste k transformácii z hnedej na zelenú energiu, je už vyriešená
Rozhodovalo sa medzi gigantom, Slovenskými elektrárňami, a partnerským projektom mesta Prievidza a Hornonitrianskych baní. V súčasnosti túto oblasť zásobuje teplom uhoľná elektráreň Nováky, čo sa však v roku 2023 skončí spolu so štátnou dotáciou uhlia. Hľadalo sa nové riešenie. Poslanci v Prievidzi ešte vlani v decembri zahlasovali za alternatívu mestskej firmy a baníkov. Problém bol však v tom, že nemala osvedčenie od ministerstva hospodárstva, čo bola aj výhrada protistrany, Slovenských elektrární.
V
Brusel predal prvé dlhopisy na financovanie fondu obnovy
18. 6. 2021
Európska komisia (EK) získala na kapitálovom trhu z predaja 10-ročných dlhopisov prvých 20 miliárd eur na financovanie plánu obnovy po koronakríze, uviedla v utorok podvečer šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Náklady na obsluhu dlhu sú s úročením menej než 0,1 percent mimoriadne nízke. EK by mala do konca roka na trhu umiestniť dlhopisy v objeme 100 miliárd eur.
Európska únia v minulom roku schválila program obnovy v objeme 750 miliárd eur, 800 miliárd eur v cenách upravených o infláciu, uviedla Leyenová. Finančné prostriedky majú pomôcť prekonať škody spôsobené pandémiou.
Program bude financovaný predajom spoločných dlhov, ktoré sa budú splácať až do roku 2058. Štáty Únie plán minulý týždeň oficiálne ratifikovali, čo bol predpoklad pre začiatok predaja dlhopisov.
Členské štáty EÚ by mali dostať prvé peniaze z fondu obnovy v júli. Časť z nich bude poskytnutá vo forme grantov, časť vo forme lacných úverov.
Vlády museli EK predložiť detailné plány, ako peniaze použijú. EK by prvé plány mala schváliť v stredu. Leyenová potom prvé rozhodnutia osobne doručí v Portugalsku a Španielsku. Potom by podľa vlastných slov mala tento týždeň ešte cestovať do Grécka, Dánska a Luxemburska.
V
Brusel predal prvé dlhopisy na financovanie fondu obnovy
16. 6. 2021
Európska komisia (EK) získala na kapitálovom trhu z predaja 10-ročných dlhopisov prvých 20 miliárd eur na financovanie plánu obnovy po koronakríze, uviedla v utorok podvečer šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Náklady na obsluhu dlhu sú s úročením menej než 0,1 percent mimoriadne nízke. EK by mala do konca roka na trhu umiestniť dlhopisy v objeme 100 miliárd eur.
Európska únia v minulom roku schválila program obnovy v objeme 750 miliárd eur, 800 miliárd eur v cenách upravených o infláciu, uviedla Leyenová. Finančné prostriedky majú pomôcť prekonať škody spôsobené pandémiou.
Program bude financovaný predajom spoločných dlhov, ktoré sa budú splácať až do roku 2058. Štáty Únie plán minulý týždeň oficiálne ratifikovali, čo bol predpoklad pre začiatok predaja dlhopisov.
Členské štáty EÚ by mali dostať prvé peniaze z fondu obnovy v júli. Časť z nich bude poskytnutá vo forme grantov, časť vo forme lacných úverov.
V
Ekonomika eurozóny sa bude zotavovať rýchlejšie, ako sa čakalo
11. 6. 2021
Európska centrálna banka (ECB) dnes podľa očakávania ponechala svoju mimoriadne uvoľnenú menovú politiku bez zmien. Naďalej tak poskytuje eurozóne zasiahnutej pandémiou rekordnú podporu a hlavná úroková sadzba zostáva na nule. Banka však zlepšila výhľad vývoja ekonomiky eurozóny na tento i budúci rok.
ECB teraz predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) krajín používajúcich euro sa v tomto roku zvýši o 4,6 percenta, zatiaľ čo v marci tohtoročný rast odhadovala iba na štyri percentá.
Odhad hospodárskeho rastu pre budúci rok ECB zlepšila na 4,7 percenta z predtým predpokladaných 4,1 percenta. Banka prikročila tiež k zvýšeniu odhadov rastu spotrebiteľských cien, a to najmä kvôli stúpajúcim cenám komodít. V tomto roku by inflácia v eurozóne podľa jej prognóz mala dosiahnuť v priemere 1,9 percenta, v budúcom roku by potom mala predstavovať 1,5 percenta.
Šéfka ECB Christine Lagardeová uviedla, že banka v druhej polovici tohto roka počíta s výrazným oživením hospodárskej aktivity. Dodala však, že vývoj ekonomiky je naďalej závislý na situáciu okolo šírenia koronavírusu. Upozornila tiež, že terajší vzostup inflácie je dôsledkom dočasných faktorov a vyšších cien energie.
V