Úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Cieľom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je okrem iného transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte. Návrh zákona rieši tento konflikt spôsobom, ktorý nie je neštandardným ani z medzinárodného hľadiska.
K
Menej byrokracie pre mikropodniky
2. 3. 2009
Európska komisia podporila návrh, aby boli mikropodniky vyňaté spod niektorých účtovných pravidiel EÚ.
Podnikom by sa tým
uľahčilo administratívne bremeno a každý mikropodnik môže ušetriť až 1 200 €
ročne. Záchranný plán únie vyzval členské štáty, aby mikropodnikom zrušili
povinnosť pripravovať ročné zúčtovanie. Tento krok by mal mikropodniky odbremeniť v časoch ekonomickej
neistoty. Či ho budú implementovať, závisí na členských štátoch.
Ako mikropodnik je definovaná firma, ktorá
spĺňa aspoň dve z troch kritérií:
- celková účtovná súvaha nepresiahla 500 000 €
- čistý obrat nepresiahol 1 000 000 €
- firma nemá viac ako 10 zamestnancov.
Spoločná zodpovednosť za životné prostredie
27. 2. 2009
Ministri životného prostredia EÚ sa zídu, aby vyladili spoločnú pozíciu EÚ pred nadchádzajúcimi kolami svetových klimatických rokovaní.
Názory, akým spôsobom by k tejto problematike mali pristúpiť bohaté
krajiny, sa rôznia. Postoje členských
krajín sú rôzne napríklad i v tom, akým spôsobom sa má pri výpočte podielu
bremena zohľadňovať výška HDP a veľkosť populácie.
Európska komisia vypracovala návrh, podľa
ktorého by sa miera zodpovednosti a podiel bremena konkrétnej krajiny odvíjal
od niekoľkých ukazovateľov:
- výšky HDP
prepočítanej na jedného obyvateľa
(per capita),
- celkovej miery tvorby emisií prepočítanej na jednotku HDP,
- vývoja trendu
produkcie emisií v období 1990-2005,
- vývoja
populačného trendu v období 1990-2005.
Viaceré krajiny EÚ
majú voči návrhu Komisie rezervovaný
postoj. Niektoré delegácie by preferovali vymazanie niektorých kritérií a/alebo
zaradenie ďalších kritérií. Podľa iných krajín by si EÚ nemala vnútorne
rozdeľovať bremeno skôr, než bude známe znenie dohody o novom klimatickom
režime, ktorá by sa mala dosiahnuť na konferencii v Kodani. České predsedníctvo
presadzuje, aby úsilie o redukciu emisií, ktoré sa vyžaduje od skupiny
rozvinutých krajín, bolo rozdelné spravodlivo a spôsobom, ktorý zabezpečí jeho
porovnateľnosť.
Počas predchádzajúcich kôl rokovaní sa hlavy vlád a krajín EÚ
zhodli, že do roku 2020 by mali EÚ, Japonsko, USA a ostatné bohatšie
priemyselné krajiny znížiť svoju spoločnú tvorbu emisií CO2 o 30
percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Ak sa má udržať nárast svetovej priemernej teploty tak, aby sa atmosféra
nezohriala o viac ako 2 celziové stupne, vyspelé krajiny by mali do roku 2020
znížiť mieru svojich emisií o 25-40 percent, resp. do roku 2050 až o 80-95
percent.
Miera nezamestnanosti stúpla vo všetkých krajinách
27. 2. 2009
Na túto skutočnosť poukazuje dnes zverejnená štatistika Európskeho štatistického úradu Eurostat.
Na Slovensku došlo v januári k nárastu na 9,8 %
oproti 9,5 % v decembri. V celej EÚ miera nezamestnanosti dosiahla v januári
7,6 %, čo predstavuje nárast o 0,1 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Najviac nezamestnaných má Španielsko (14,8 %), nasleduje Lotyšsko (12,3 %),
Litva a Slovensko (obe krajiny 9,8 %). Najmenej nezamestnaných v minulom
mesiaci malo Holandsko (2,8 %) a Rakúsko (4,0 %).
Eurozóne insolventnosť nehrozí
26. 2. 2009
Podľa komisára pre hospodárske a menové záležitosti problémom insolventnosti nečelí žiaden člen eurozóny.
Medzi
niektorých politikmi a na finančných trhoch rastú špekulácie o možnosti, že
silnejšie krajiny eurozóny, napr. Nemecko, by mali pomôcť slabším členom ako
napr. Grécko.
Komisár odmieta zmenu pravidiel na vstup do eurozóny, čím odmietol výzvu Maďarska na urýchlenie
procedúr.
Komisár zároveň zopakoval výzvy voči krajinám
eurozóny, aby pracovali na plánoch sprísnenia svojej rozpočtovej politiky po
terajšom období fiškálnej expanzie, ktorej cieľom je bojovať proti recesii.