Úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Cieľom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je okrem iného transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte. Návrh zákona rieši tento konflikt spôsobom, ktorý nie je neštandardným ani z medzinárodného hľadiska.
K
Čína a India môžu do roku 2025 predbehnúť Európu a USA vo výskume a vývoji
28. 9. 2009
Tvrdí to európska pracovná skupina skúmajúca trendy v tejto oblasti. Čína a India budú ovládať asi 20 % svetových investícií do výskumu, čo je viac ako dvojnásobok oproti súčasnosti.
Tvrdí sa to v správe „The World in 2025“, ktorá má podnadpis „Rastúca Ázia a sociálne-ekologická tranzícia“. Správa bola financovaná 7. rámcovým programom pre výskum a vývoj (7RP). Podľa nej sa Ázia stane hlavnou destináciou pre firemné investície do výskumu a vývoja.
Správa avizuje, že sa súčasný trend "úniku mozgov" - odchodu perspektívnych vedcov a výskumníkov z periférnych krajín na inštitúty a univerzity anglo-saského sveta - zmení na výváženejšiu cirkuláciu mladých výskumníkov medzi rozličnými regiónmi sveta.
V roku 2025 v zahraničí bude študovať 645 000 čínskych a 300 000 indických študentov, narásť má však aj počet študentov z EÚ v Číne.
Správa nevyznieva pozitívne pre Európu, ktorej lídri proklamujú vytváranie "vedomostnej ekonomiky". V nových odvetviach, ako informačné technológie a biotechnológie, EÚ zrejme ešte viac zaostane za USA.
Analýza predpovedá aj viac krízvých situácií. Dramatický nárast populácie v Ázii zvýši výrazne tlak na zdroje energie, vodu, potraviny a nerastné suroviny. Vážne environmentálne krízy hrozia Číne, a prehlbujúca sa sociálna nerovnosť zase bude spôsobovať sociálne problémy.
Podľa expertnej skupiny rastúce napätie zvyšuje hrozbu konfliktov. V rokoch 2010 – 2020 , kedy nastanú „silné turbulencie“ bude najvyššie riziko vojen.
Nemecký prezident podpísal Lisabonskú zmluvu
25. 9. 2009
Nemecko odstránilo poslednú prekážku na vstúpenie Lisabonskej zmluvy do platnosti. Stalo sa to vďaka tomu, že spolkový prezident podpísal v piatok Lisabonskú zmluvu. Deň predtým prezident súhlasil aj s podpisom sprievodných zákonov, ktoré udeľujú Spolkovej rade aj Spolkovému snemu rovnaké práva v otázkach EÚ. Tieto zákony už vyšli v Zbierke zákonov, čím vstúpili v Spolkovej republike do platnosti.
V júni prijatie reformnej zmluvy EÚ pozastavil nemecký ústavný súd, ktorý oznámil, že reformný dokument síce neodporuje nemeckej ústave, ale nariadil vypracovať normy, ktoré by posilnili v rámci EÚ právomoci nemeckého parlamentu.
Lisabonskú zmluvu okrem Írska, ktoré ju už v referende zamietlo, musia ešte ratifikovať ČR a Poľsko. Prezidenti týchto krajín však čakajú na výsledok opakovaného referenda v Írsku, ktoré sa uskutoční 2. októbra. Lisabonská zmluva do platnosti môže vstúpiť iba po ratifikácii všetkými 27 členskými krajinami EÚ.
Európsky rozpočet je aj v čase krízy stabilný
24. 9. 2009
Vo svojej aktuálnej finančnej správe Európska komisia deklaruje, že v roku 2008, kedy Úniu zasiahla hospodárska turbulencia, bol rozpočet schopný poskytovať stabilné financovanie bez toho, aby zaťažil členské štáty.
Komisia vo svojej správe uvádza, že 40 % z celkového rozpočtu vo výške 116,5 miliardy € bolo vynaložených na opatrenia zamerané na zamestnanosť, rast a konkurencieschopnosť. Komisár zodpovedný za rozpočet a finančné plánovanie zdôraznil, že Únia sa aj v neistých časoch usilovala stabilizovať svoje prostriedky a udržala ich na úrovni 0,94 % hrubého národného dôchodku (v roku 2007 to bolo 0,93 % - 114 miliárd eur).
Rozpočet na rok 2008 bol zameraný na podporu rastu a inovácií. Na nové výskumné projekty bolo vyčlenených 6 miliárd €, kým rok predtým to bolo len 500 miliónov €. Financovanie opatrení zameraných na zvyšovanie konkurencieschopnosti v roku 2008 vzrástlo o takmer 50 %. Pozornosť bola venovaná najmä oblasti vzdelávania (miliarda € na programy študentskej mobility) či projekt európskeho systému satelitnej navigácie Galileo (miliarda €).
Znížili sa kritizované dotácie poľnohospodárskeho sektora (43,3 miliardy €) a na rozvoj vidieka, environmentálne projekty a rybolov (z 10,5 % na 10 % - 11,5 miliardy €). V ostatných sektoroch bolo financovanie stabilné.
Správa poukázala aj na skutočnosť, že viac ako polovica členských štátov nedokázala využiť plný potenciál európskych štrukturálnych a kohéznych fondov z predchádzajúceho programového obdobia (2000 – 2006). Pokiaľ nie sú zmluvné záväzky vykázané v priebehu dvoch rokov ako platby, podľa pravidiel prepadnú. Objem takto stratených peňazí vzrástol z 227 miliónov € v roku 2007 na 267 miliónov € v roku 2008.
Európska komisia posilňuje dohľad vo finančnom sektore
24. 9. 2009
Európska komisia schválila v stredu návrh legislatívnych opatrení na posilnenie dohľadu vo finančnom sektore v Európe.
Na základe týchto opatrení má vzniknúť Európsky výbor pre systémové riziká na odhaľovanie rizík v oblasti finančného systému ako celku a Európsky systém orgánov pre finančný dohľad, ktorý sa skladá z vnútroštátnych orgánov dohľadu, ako aj tri nové európske orgány dohľadu pre oblasť bankovníctva, cenných papierov a poisťovníctva a dôchodkového poistenia.
Navrhované opatrenia podľa komisie majú zabrániť zopakovaniu finančnej krízy, ktorá zasiahla globálnu ekonomiku na jeseň minulého roka.
Ako uviedol predseda EK José Manuel Barroso, cieľom týchto opatrení je ochraňovať európskych daňových poplatníkov pred tým, aby sa opakovala situácia z jesene roku 2008, keď vlády museli do bánk naliať miliardy eur. Tento európsky systém môže byť aj inšpiráciou pre globálny systém a na summite skupiny krajín G20 v Pittsburghu ho EK bude obhajovať.
Európsky výbor pre systémové riziká má riziká v oblasti stability finančného systému ako celku monitorovať a vyhodnocovať a v prípade potreby preložiť návrhy opatrení na ich riešenie.
Európsky systém orgánov pre finančný dohľad by mal združovať vnútroštátne orgány finančného dohľadu a nové európske inštitúcie, ktoré vznikli transformáciou existujúcich výborov pre oblasť bankovníctva, cenných papierov, poisťovníctva a dôchodkového poistenia.
V právomoci ESRB bude tiež vydávanie odporúčaní a varovaní pre členské štáty (vrátane vnútroštátnych orgánov dohľadu) a európske orgány dohľadu, ktorými sa tieto štáty a orgány budú musieť riadiť. V prípade, že tieto odporúčania členské štáty nedodržia, budú musieť vysvetliť, prečo tak neurobili. Zriadenie ESRB je v súlade s niekoľkými iniciatívami na multilaterálnej úrovni alebo mimo EÚ vrátane Rady pre finančnú stabilitu vytvorenej predstaviteľmi G20.