Úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Cieľom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je okrem iného transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte. Návrh zákona rieši tento konflikt spôsobom, ktorý nie je neštandardným ani z medzinárodného hľadiska.
K
Pravidlá „občianskej iniciatívy“
15. 1. 2010
Milión občanov z minimálne deviatich členských krajín bude môcť vyzvať Komisiu, aby predložila nejaký legislatívny návrh. Španielskemu predsedníctvu sa podarilo dosiahnuť konsenzus všetkých členov o pravidlách takzvanej „občianskej iniciatívy“ zavedenej Lisabonskou zmluvou.
Španielsko dosiahlo podporu všetkých 27 krajín aby posunulo vpred občiansku iniciatívu. Vyhlásil to španielsky štátny tajomník pre európske záležitosti Diego López Garrido. Lisabonská zmluva pôvodne hovorila len o milióne občanov z „významného počtu členských krajín“. Ministri sa dohodli, že to má byť deväť krajín – minimálne jedna tretina členov Únie.
Ministri diskutovali aj o ďalších pravidlách konkrétneho fungovania občianskej iniciatívy, ku ktorým patrí spôsob kontrolovania autenticity podpisov, pravidlá na zabránenie pokusom o zneužitie iniciatívy s cieľom, ktorý je v protiklade s hodnotami Únie, a podobne.
Európska občianska iniciatíva (EOI) je jednou z hlavných inovácií v oblasti demokratizovania EÚ, ktorými sa Lisabonská zmluva snaží posilniť zapojenie občanov do tvorby európskych politík.
Článok 11 (odsek 4) Zmluvy hovorí: „Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských krajín, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.“
Európsky parlament rezolúciu o EOI prijal v máji 2005. Rezolúcia obsahovala návrh detailných usmernení pre jej uvedenie do praxe. Verejné konzultácie komisia otvorila následne v novembri. V niektorých detailoch sa parlamentný návrh líši od kompromisu schváleného ministrami – napríklad namiesto tretiny členských krajín hovorí o štvrtine.
Občiansku iniciatívu nemožno zamieňať s petičným právom. To mali občania Únie už aj pred schválením Lisabonskej zmluvy.
Zdvojnásobenie zoznamu nebezpečných chemikálií
15. 1. 2010
Na zozname vysoko nebezpečných látok sa ocitlo ďalších štrnásť chemikálií. Tento zoznam sa bude dopĺňať počas celého roku. Vplyv látok, ktoré sa ocitnú na zozname, na zdravie a životné prostredie sa bude musieť skúmať veľmi podrobne.
Európska chemická agentúra (ECHA) pridaním týchto látok na zoznam vysoko nebezpečných látok rozšírila ich doterajší počet na 29. Podľa chemickej legislatívy REACH. ak je látka zaradená na zoznam nebezpečných chemikálií, pre obchodovanie s ňou musí EÚ vydať autorizáciu. V prípade, že sa nejaká chemikália ocitne na zozname, pre firmu, ktorá ju vyrába alebo s ňou obchoduje, to znamená potrebu dodržať niekoľko právne záväzných pravidiel. Z hľadiska spotrebiteľa je najvýznamnejšou povinnosť uviesť na obale podrobné bezpečnostné informácie.
V blízkej budúcnosti na zoznam pribudnú pravdepodobne ďalšie chemikálie. Jeho súčasná dĺžka – 29 chemikálií – predstavuje iba zlomok zo zoznamu „REACH SIN List“, ktorý vytvorili mimovládne organizácie a ktorý hovorí až o 270 látkach, ktoré sú vysoko nebezpečné pre človeka alebo životné prostredie.
Chemický priemysel môže očakávať sprísnenie regulácie. REACH v súčasnej dobe neošetruje oblasť nanotechnológií. Faktom je, že jedna a tá istá chemická látka môže mať rozdielne vlastnosti a dôsledky pre zdravie a životné prostredie ak sa vyrobí vo forme štandardnej častice a ak vo forme nanočastice. Dezignovaný komisár pre životné prostredie počas vypočutia pred poslancami EP v súvislosti s nanotechnológiami vyhlásil, že „stáva sa zrejmým, že REACH nepostačuje“.
Grécko čelí vyšetrovaniu za podvod
14. 1. 2010
Európska komisia pripravuje právne konanie proti Grécku za to, že do Bruselu dlhodobo posielalo nedôveryhodné štatistiky. Nová vláda síce sľubuje čestné vykazovanie dlhov i deficitu verejných financií, no po sérií nedodržaných záväzkov jej dôveruje málokto.
Nie je to prvýkrát čo sa Grécko zodpovedá Európskej komisii za machinácie so štatistikami. Konaniu za falšovanie údajov o schodku verejných financií Grécko čelilo už v roku 2004. Po troch rokoch však skončilo bez udelenia akýchkoľvek sankcií.
Dokonca sa ukázalo, že Grécko sa do eurozóny v roku 2001 dostalo vďaka podvodu, keďže miestny štatistický úrad sfalšoval údaje o deficite (schodok za rok 2000 nebol 2 % ako uvádzali, ale 4,1 %, čo je viac ako povolený 3-percentný strop).
Nezrovnalosti v štatistikách Komisia zistila aj koncom roka a nemieni ich nechať len tak. Za chyby podľa správy môžu politické tlaky na grécke inštitúcie, ktoré ich koncipujú. „Pokiaľ nebudú odstránené nedostatky odhalené počas vyšetrovania u dát za rok 2009 a nebude nastavený fungujúci rovnovážny systém umožňujúci kontrolu, dôveryhodnosť gréckych dát ostane chabá,“ uvádza Komisia.
Nová vláda prisľúbila reformu celého systému, zaistenie nezávislosti štatistík, zriadenie vyšetrovacej komisie pre minulé pochybenia a dodržiavanie rád odborníkov z Eurostatu.
Banky budú musieť štátnu pomoc vrátiť
14. 1. 2010
Joaquín Almunia ani na novom poste v roli komisára pre hospodársku súťaž nezmierni postoj voči bankám, ktoré dostali štátnu pomoc počas finančnej krízy. Finančné domy budú musieť túto pomoc vrátiť a nemôžu ju použiť na odmeny. V minulom období bol Almunia komisárom pre hospodárske a menové veci a jeden z najbližších spojencov predsedu Komisie José Manuela Barrosa.
Na novom poste v roli komisára pre hospodársku súťaž bude musieť vyriešiť desiatky otvorených prípadov štátnej pomoci, ktorú finančné inštitúcie dostali na prečkanie finančnej krízy.
Ak pôjde všetko dobre, dočasná pomocná schéma pre banky sa skončí do konca roku 2010.
Almunia súhlasí so svojou predchodkyňou Neelie Kroes, ktorá opakovane povedala, že zachránené banky by niektoré zo svojich aktív mali predať, aby mohli vrátiť verejné peniaze, ktoré dostali keď bolo najhoršie.
Každá inštitúcia, ktorá dostáva verejnú podporu musí prezentovať životaschopný biznis model, v ktorom preukáže, že po kríze zostane finančne zdravá.
Prvou prioritou pre Almuniu je vyhnúť sa morálnemu hazardu. Tí ktorí si počínajú zle, by pomoc dostať nemali a banky, ktoré sú zdravé, by mali byť odmenené a nemali by byť znevýhodnené neférovou konkurenciou kolabujúcich inštitúcií podporovaných verejnými peniazmi.