Úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Cieľom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je okrem iného transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte. Návrh zákona rieši tento konflikt spôsobom, ktorý nie je neštandardným ani z medzinárodného hľadiska.
K
Stratégia Európa 2020
3. 3. 2010
Exekutíva dnes zverejnila stratégiu Európa 2020. Stratégia je zameraná na tri kľúčové faktory – inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Stratégia zároveň stanovila päť cieľov, ktoré určujú, kde by EÚ mala pokročiť do roku 2020.
Nový hospodársky plán Európa 2020, ktorý dnes zverejnila Európska komisia, nahradí súčasnú Lisabonskú stratégiu. Komisia vyzvala členské štáty, aby sa poučili zo súčasnej krízy a pri napĺňaní cieľov vzájomne spolupracovali. Ak pracujeme spoločne sme silnejší. Úspešné východisko z krízy závisí od úzkej koordinácie v oblasti hospodárskej politiky. Ak by sme tak nepostupovali, mohlo by to viesť k „stratenému desaťročiu“ relatívneho úpadku, trvalej strate rastu a štrukturálne vysokej nezamestnanosti.
Európa 2020 je postavená na troch vzájomne prepojených prioritných oblastiach: 1. inteligentnom raste, rozvoji hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách, 2. udržateľnom raste podporujúcom nízkoemisné konkurencieschopné hospodárstvo s efektívnou spotrebou zdrojov a 3. inkluzívnom raste podporujúcom vysokú zamestnanosť, sociálnu a územnú súdržnosť.
Do roku 2020 by podľa exekutívy mala Európa splniť päť hlavných cieľov: 1. Dosiahnuť 75 %-nú mieru zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov. 2. Dosiahnuť úroveň investícií do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP EÚ. 3. Dosiahnuť obmedzenie emisií CO2 o 20 % a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň znížiť spotreby energie o 20 %. 4. Pod 10 % znížiť podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku a dosiahnuť, aby minimálne 40 % mladých ľudí malo vysokoškolské vzdelanie. 5. Znížiť o 20 miliónov počet ľudí ohrozených chudobou.
Európska komisia zároveň stanovila program pozostávajúci z hlavných iniciatív na budúce obdobie.
Na summite 25. a 26. marca 2020 európski lídri rozhodnú o hlavnom smerovaní hospodárskej politiky na základe predloženého návrhu.
Podniky potrebujú klastre
2. 3. 2010
Efektívnym spôsobom ako malým podnikom sprístupniť zahraničné trhy môže byť zoskupovanie jednotlivých hráčov na trhu do klastrov. Tvrdí do Európska sieť podnikov (EEN). Pri vstupe na cudzie trhy najviac prekážok musia prekonávať malé podniky. Ide najmä o marketingové náklady a kultúrne rozdiely.
EEN tvrdí, že ak by sa drobné firmy o miesto na nových trhoch uchádzali v rámci skupiny s regionálnou expertízou, mali by väčšiu šancu presadiť svoje produkty a služby.
Pre malé podniky, pokiaľ nie sú súčasťou klastra, je nemožné dostať sa k veľkoodberateľom. Čelia jazykovej bariére. Často ani nevedia ako sa k informáciám o zahraničných trhoch dostať.
Takáto stratégia sa ukázala ako úspešná pri získavaní zákazníkov z Kanady a Číny a dáva malým podnikom priestor na realizáciu na trhoch, kam by sa nikdy nedostali. Klastre potrebujú inovatívneho ducha, aj keď pre mnohé malé firmy to nie je ľahké.
Inovácie musia byť súčasťou stratégie malých a stredných podnikov, aj keď je to pre ne náročné. A to nielen pre tie s tradičnou podnikovou kultúrou.
Fondy EÚ najefektívnejšie využíva Poľsko
1. 3. 2010
Svoje prostriedky z EÚ fondov najefektívnejšie zo všetkých členských štátov využíva Poľsko. To sa prejavilo aj na tom ako sa krajine podarilo vyhnúť recesii. Tieto tvrdenia uvádzajú vysokopostavení poľskí politici a podnikatelia.
Poľská ministerka pre regionálny rozvoj v rozhovore pre internetový podnikateľský portál Polish Market vyhlásila, že v porovnaní s ostatnými novými členskými štátmi EÚ sa Poľsku podarilo tieto prostriedky z eurofondov využiť najefektívnejšie. Poznamenala, že Poľsko plne využilo všetky prostriedky, ktoré doň boli alokované, čo bolo cítiť aj vo výkonnosti ekonomiky. Krajina je jediným členským štátom EÚ, ktorému sa podarilo udržať v čiernych číslach.
Hoci väčšina ekonómov odvodzuje úspech od veľkého spotrebiteľského trhu a silným ekonomickým základom, poľskí odborníci na EÚ tento výsledok pričítajú najmä zručnému a efektívnemu využívaniu fondov EÚ.
GE (General Electric), ktorý patrí k jedným z najväčších zamestnávateľov v strednej a východnej Európe s pracovnou silou viac ako 10 tisíc ľudí len v samotnom Poľsku, tlačí na to, aby sa v krajine vytvárali investičné clustre, ktoré majú z Poľska spraviť centrum technológií a inovácií v rámci EÚ.
Pozitívnejšie vyhliadky pre zamestnanosť
28. 2. 2010
Prieskumy medzi manažérmi ľudských zdrojov hovoria, že zamestnanosť v popredných európskych podnikoch by sa mohla tento rok zlepšiť. Zároveň varujú pred tvrdými podmienkami na pracovnom trhu.
Prieskum pod taktovkou Európskeho klubu pre ľudské zdroje (EChr) prebiehal od decembra do polovice januára. Napriek pozitívnejším predpovediam očakáva prepúšťanie až 44 % firiem. V minulom roku to však bolo až 71 % opýtaných. Tvorbu nových pracovných miest očakáva 20 % podnikov, vlani to bolo len 8 %.
Kríza spôsobuje, že pracovný trh bude aj naďalej nestabilný a potenciál rastu veľmi obmedzený. EChr je znepokojený aj nedostatočnou kvalifikovanosťou európskej pracovnej sily.
Napriek vysokej nezamestnanosti obrovský dopyt je po vysokokvalifikovaných zamestnancoch, avšak jeden z troch Európanov v produktívnom veku má len obmedzené alebo žiadne formálne kvalifikácie. Veľké nádeje vkladajú účastníci prieskumu do novej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorá by podľa nich mala podporovať inovácie nielen vo výskume, ale aj vzdelávaní.