Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Koľko míňajú Európania na dovolenky?
27. 8. 2018
Európania míňajú na výlety a dovolenky miliardy eur. V roku 2016 to bolo presne 428 miliárd. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat. Až 45 percent z tejto sumy minuli na dovolenky vo svojej domovskej krajiny, zvyšných 55 percent zhltli výlety do zahraničia. 79 percent výdavkov Európanov však bolo v destináciách v rámci EÚ.
Vo väčšine štátov prevládali dlhšie dovolenky - štyri a viac nocí. Tieto predstavujú takmer 71 percent výdavkov. Jedine Švédi minuli viac na kratšie výlety. Na každý výlet minuli Európania priemerne 355 eur. Najviac míňali na dovolenky Nemci, Francúzi a Briti. Ich výdavky predstavujú 59 percent celkových výdavkov Európanov. Na jednotlivé výlety však míňali najviac Luxemburčania, Malťania a Rakúšania. Dovolenkové výdavky Slovákov sa nachádzajú pod priemerom EÚ (212, 59 eur za výlet). Najmenej však míňajú Lotyši (107,62 eura) a Rumuni (124,76 eura). Držgrošmi sú v tomto ohľade aj Česi, ktorí sú tretí v najmenšom míňaní na dovolenky. Priemerne za výlet minú len 129,62 eura. Poliaci (191,9 eura) a Maďari (139,63 eura) míňajú len o málo viac.
Tureckom otriasa kríza
24. 8. 2018
Turecká kríza otriasla burzami, bankami, menovou politikou krajiny i celým podnikateľským prostredím. Nepriaznivú situáciu naznačuje aj devalvácia domácej meny a zajačie úmysly domácich podnikateľov, ktorí sa boja o svoj biznis.
„Komplikovaná politicko-ekonomická situácia v Turecku priniesla rastúci záujem tureckých podnikateľských subjektov o investovanie na Slovensku, ktoré by sa tak mohli do istej miery vyhnúť problémom na domácom trhu,“ uvádza za rezort hospodárstva Maroš Stano. Problémy sa dosiaľ prejavili hlavne na finančných trhoch, ktoré sú na podobné výkyvy citlivé. Čoskoro však môžu utrpieť aj menej volatilné segmenty, ako napríklad automobilový priemysel. Turecko je totiž pre Európu významným hráčom v rámci importu a exportu automobilov. Slovensko je práve vďaka automobilkám silno orientovanou exportnou krajinou. Ťahúň ekonomiky, ktorý v krajine zamestnáva zhruba 200-tisíc pracovníkov, sa podieľa na celkovom exporte viac ako tretinou, čo je v prepočte zhruba 25 miliárd eur.
Technologickým gigantom hrozia regulácie
23. 8. 2018
Aplikácie a ich distribúcia sú pre IT giganty významnou súčasťou ich celkových tržieb. V súčasnej situácii je možné, že táto časť značne utrpí. Čoraz viac vývojárov sa stavia proti vysokým províziám, ktoré spoločnosti za distribúciu v ich obchodoch požadujú. So sťažnosťami chodia priamo za regulátormi.
Monopolné postavenie spoločností Google a Apple si pritom všíma čoraz viac z nich. Európska únia v poslednom čase dáva technologickým spoločnostiam jasne najavo, že ich správanie už nebude naďalej tolerované. Vidieť to môžeme na rekordnej pokute, ktorú protimonopolný úrad udelil pred mesiacom Googlu. Podobná situácia je aj v Spojených štátoch, kde Apple čelí pokute od najvyššieho súdu za neakceptovateľnú výšku provízie za distribúciu aplikácií. Vývojári sa sťažujú, že monopolné postavenie spoločností spôsobuje, že musia akceptovať ich vysoké ceny len preto, aby sa dostali priamo k zákazníkom.
Rozdiely v platoch od zjednotenia Nemecka stále pretrvávajú
22. 8. 2018
Aj 28 rokov po znovuzjednotení Nemecka majú ľudia v jeho východnej časti výrazne nižšie platy než obyvatelia západu krajiny. Navyše o poznanie dlhšie pracujú. Vyplýva to z dát nemeckého i jednotlivých krajinských štatistických úradov. Ľudia pracujúci v krajinách bývalej Nemeckej demokratickej republiky si podľa dát, ktoré vyhodnocovali poslanci opozičnej frakcie Ľavica, ročne zarobia v priemere 30 172 eur hrubého.
Ich spoluobčania žijúci v krajinách bývalého západného Nemecka sú na tom o takmer päťtisíc eur lepšie - ich priemerný hrubý plat je 35 084 eur. Značný rozdiel pretrváva napriek tomu, že ľudia na východe krajiny - ku ktorému štatistika počíta celý Berlín - pracujú v priemere 1346 hodín ročne, zatiaľ čo obyvatelia západu spolkovej republiky 1279 hodín ročne, teda o 67 menej. Najviac hodín v práci vlani v priemere strávili ľudia žijúci v Durínsku (1371), Sasku-Anhaltsku (1362) a Meklenbursku-Predpomoransku (1353), najmenej naopak obyvatelia Porýnia-Falcka (1255), Sárska (1259) a Severného Porýnia-Vestfálska (1261). S platmi sú na tom v priemere najlepšie ľudia v Hamburgu (40 771 eur), Hesensku (37 832 eur) a Bádensku-Württembersku (36 786 eur). Najnižšie platy majú ľudia žijúci v Meklenbursku-Predpomoransku (27 520 eur), Sasku-Anhaltsku (28 607 eur) a Brandenbursku (28 715 eur).