Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
ECB začína pochybovať nad svojou vlastnou politikou
28. 3. 2019
Na konferencii ECB vo Frankfurte v stredu ráno Mario Draghi oznámil, že guvernéri centrálnej banky začínajú mať veľké obavy z toho, že negatívne sadzby v EU nepriniesli požadované účinky a na druhej strane viedli k poklesu marží u väčšiny európskych bánk.
Čistý úrokový diferenciál je totiž v EU pre komerčné banky veľmi nízky – banky platia 0.4 percenta ročne za nadbytočné rezervy v ECB a úroky, ktoré si účtujú na strane pôžičiek sú vďaka rekordne nízkym sadzbám tiež minimálne. Banky preto zápasia s naozaj ťažkou situáciou. Doteraz ECB obhajovala negatívne úrokové sadzby ako podporné pre infláciu a ekonomiku – ako však vidíme z posledných dát z EU, aj ekonomika, aj inflácia začali v posledných kvartáloch výrazne klesať. Pre investorov to môžu byť znaky toho, že ani samotná centrálna banka už si nie je istá svojou vlastnou politikou, čo neznačí nič pozitívne do budúcna. ECB počas marcového zasadnutia znížila odhady rastu ekonomiky, aj inflácie, pričom Draghi a spol. potvrdili, že sadzby tento rok hore nepôjdu. V roku 2018 ešte ECB vehementne tvrdila, že po lete 2019 zvýši sadzby. Trh však aktuálne čaká jedno zníženie sadzieb v EU (podľa derivátových kontraktov), čo by bankám ešte viac znížilo ich marže.
Britániu zrejme čaká v prípade tvrdého brexitu recesia
27. 3. 2019
Tvrdý brexit môže stiahnuť Britániu do recesie, varoval šéf jednej z najväčších investičných skupín na svete Blackstone Steve Schwarzman. Britániu zrejme čaká recesia, ak opustí Európsku úniu bez dohody, povedal Schwarzman v sobotu (23. 3.) v Pekingu na konferencii China Development Forum.
Európski lídri varovali Londýn, že má poslednú šancu na usporiadaný odchod s dohodou. Brusel ponúkol odklad brexitu do 22. mája, ak britskí poslanci schvália dohodu vyjednanú premiérkou Theresou Mayovou. Parlament ju už dvakrát drvivou väčšinou odmietol. Ak dohodu opäť odmietnu, Británia by mala opustiť EÚ bez dohody 12. apríla. „Myslím si, že tvrdý brexit zasiahne Britániu skutočne veľmi tvrdo. Myslím si, že upadne do recesie a že príde k reálnej korekcii hodnoty meny a aktív," povedal Schwarzman. Dodal, že zatiaľ to vyzerá, že Briti na také niečo nie sú pripravení. "A neviem, či to občania skutočne chcú, ak by mali šancu hlasovať o tom v porovnaní s inými alternatívami."
Slovensko si po brexite utiahne opasok, vo fondoch bude menej peňazí
25. 3. 2019
Veľká Británia do kohéznych fondov viac dáva ako dostáva. Jednou z nástrah brexitu je zmena štruktúry v prijímaní a rozdeľovaní európskych fondov. Podľa odborníkov tak krajiny v budúcnosti budú musieť viac prehodnocovať, na aké priority by mali ísť zdroje z eurorozpočtu. V súčasnosti je Veľká Británia čistým prispievateľom do kohéznych fondov Európskej únie (EÚ), teda viac dáva ako dostáva.
Pre krajiny ako Slovensko či Česká republika bude odchod Británie z EÚ podľa analytika Next Finance Jiřího Cihlářa znamenať „utiahnutie opaskov“.“Musíme si uvedomiť, že čerpanie európskych fondov je spojené so spolufinancovaním z rozpočtu danej krajiny. A to i na projekty, ktoré by sa za inej situácie neuskutočnili kvôli ich neefektivite,“ podotkol Cihlář. Prednosťou je najmä voľný trh, hovorí analytik. Podľa neho však nebude tragédia, že vo fondoch bude menej peňazí. „Zásadnou prednosťou EÚ by mal byť voľný trh a nie fondy. Práve voľný trh by mal byť hlavnou devízou európskeho spolku,“ myslí si Cihlář. Reformou eurorozpočtu sa však krajiny budú musieť zaoberať viac. „Nielen brexit, ale aj spoločná obranná politika či migračná politika budú mať pravdepodobne odraz v budúcej rozpočtovej politike EÚ. Tieto dôvody povedú prirodzene k diskusii, ako a načo sa budú v ďalších obdobiach používať obmedzené rozpočtové zdroje. Je pravdepodobné, že rôzne krajiny alebo skupiny krajín budú mať na túto tému odlišné názory a môžeme čakať zaujímavú diskusiu,“ očakáva analytik ČSOB Marek Gábriš. Ministerstvo financií (MF) uviedlo, že diskusia k reforme rozpočtu EÚ už odštartovala dávnejšie, súvisí najmä s minuloročným predložením návrhu Európskej komisie k Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020. „Súčasná diskusia o podobe brexitu nemá na túto diskusiu vplyv, keďže rozpočet EÚ po roku 2020 je už nadizajnovaný iba pre 27 štátov,“ vysvetlil tlačový odbor ministerstva financií. Silnie tlak na zrušenie úľav. S odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ a automatickým zánikom tzv. britského rabatu však podľa MF SR silnie tlak na zrušenie úľav z odvodov do rozpočtu EÚ aj pre zvyšné štáty, akými sú Nemecko, Holandsko, Švédsko, Dánsko či Rakúsko. „Na druhej strane taktiež silnie tlak o zmodernizovanie výdavkov EÚ. Slovenská republika je otvorená diskusii k reforme rozpočtu EÚ,“ doplnilo MF SR. Podľa Cihlářa by sa mali európski lídri venovať najmä prehodnoteniu cieľov EÚ, na ktoré sa v posledných rokoch zabúda. „Problém je v tom, že reprezentanti EÚ budú chcieť i naďalej sedieť na čo najväčšom rozpočte. Napríklad jednotná mena nezmiernila ekonomické rozdiely centra eurozóny a južnej periférie. Naopak, euro je pre krajiny ako Grécko, Taliansko alebo Španielsko príliš silné a ukrajuje z konkurencieschopnosti týchto ekonomík,“ zdôvodnil Cihlář, prečo by sa mali štáty zaoberať viac cieľmi EÚ.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
O Slovensko nie je záujem
23. 3. 2019
Slovensko sa dlhodobo nachádza medzi členskými štátmi Európskej únie s najnižším podielom cudzincov na celkovom počte obyvateľov. Potvrdzujú to najnovšie čísla Eurostatu. Oproti priemeru Únie, teda 4,4 percentám, prijalo Slovensko v roku 2017 iba 1,3 percenta imigrantov z celkového počtu prijatých imigrantov v krajinách európskeho bloku.
Minulý rok však toto číslo mierne poskočilo na dve percentá. Menilo sa aj zloženie prisťahovalcov – väčšinu momentálne tvoria občania z krajín mimo Únie. „Očakávame, že tento rastúci trend bude pretrvávať aj vzhľadom na potreby slovenského trhu práce, ktorému chýba podľa niektorých odhadov až stotisíc pracovníkov v rôznych oblastiach,“ vysvetľuje Zuzana Vatráľová, riaditeľka Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny alebo manželstvo migranta s občanom Slovenska, je totiž podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu najvýraznejším faktorom, ktorý má vplyv na legálnu migráciu do našej krajiny, práve migrácia za prácou, podnikaním a za štúdiom.