Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dohovor primátorov európskych miest o znížení emisií
11. 2. 2009
Viac ako 350 primátorov európskych miest sa včera zaviazalo implementovať prísnu emisnú politiku, ktorá umožní znížiť emisie CO2 nad rámec klimatických cieľov EÚ.
Komisia predpokladá, že redukcia emisií v mestách
o 20 % by mala rovnaký efekt, ako keby sa napríklad každý rok zalesnila plocha
s rozlohou väčšou ako Maďarsko. Každé mesto, ktoré sa pripojí k dohovoru, musí
do roka predložiť energetický akčný plán. V prípade nenapĺňania cieľov môžu byť
mestá z Dohovoru vylúčené.
K Dohovoru sa pripojili mestá z 24 krajín EÚ (okrem Českej
republiky, Malty a Slovinska), ďalej
mestá zo Švajčiarska, Nórska, Ukrajiny,
Chorvátska, Turecka a Bosny a Hercegoviny. Záujem o zapojenie do
procesu vyslovili aj mestá z USA, Argentíny a Nového Zélandu.
Slovenské mestá zatiaľ
zastupuje iba Nitra a Moldava nad Bodvou.
EÚ bojuje s Ruskom o lojálnosť východoeurópskych štátov
11. 2. 2009
Rusko a Európska únia si konkurujú v pomoci krajinám vo východnej Európe. Výška pomoci rozhoduje o tom, do ktorej rodiny budú patriť východoeurópske národy.
Predseda
Rakúskej federálnej hospodárskej komory je presvedčený, že EÚ musí štvornásobne
zvýšiť finančnú pomoc pre východoeurópske krajiny, aby vyrovanala dlhodobý
vplyv Ruska v týchto regiónoch.
Spoluprácu a solidaritu medzi národmi označil za kľúčovú požiadavku
stability východnej Európy.
Okrem zvýšenia finančnej pomoci navrhovaný balíček pomoci
obsahuje aj ďalšie opatrenia:
- Fondy by sa mali využívať na vytváranie finančných
záchranných balíkov a plánov hospodárskej obnovy.
- Štrukturálne fondy EÚ by mali dočasne zvýšiť mieru
spolufinancovania projektov z terajšieho maxima 80 percent na 100 percent v
prípade, ak sa projekty zameriavajú na infraštruktúru a daná členská krajina má
rozpočtový problém s ich financovaním.
- Európska centrálna banka by mala pokračovať v znižovaní
úrokovej sadzby.
- Európska investičná banka by mala zvýšiť objem
prostriedkov pre pôžičky malým a stredným firmám vo východnej Európe a
stimulovať tak investície v tomto regióne.
Na spoluprácu vyzval európske krajiny aj zástupca Poľska.
Európska digitálna knižnica Europeana
10. 2. 2009
Ministerstvo kultúry sa v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti zameria aj na modernizáciu a digitalizáciu fondových a pamäťových inštitúcií.
Hlavným cieľom opatrení je zachovanie a digitalizácia
kultúrneho dedičstva a podpora výskumu a vývoja v oblasti kultúry.
Digitalizovaný obsah sa stane súčasťou fondu Európskej digitálnej knižnice
Europeana.
OECD vyradila Slovensko zo zoznamu tzv. klasifikovaných krajín
10. 2. 2009
Podľa najnovšieho hodnotenia OECD Slovensko dosiahlo pri meraní rizika splácania úverov pre zahraničných obchodných partnerov rating "0". Vďaka tomu nie je viac v zozname tzv. klasifikovaných krajín. Slovensko dosiahlo maximálnu úroveň ratingu.
Krajiny
dostávajú pri hodnotení rating od 1 do 7, pričom platí, že čím nižšia hodnota,
tým menšie riziko. Z 32 hodnotených krajín je Slovenskou jedinou krajinou,
ktorá si polepšila.
Podľa generálneho sekretára OECD napriek zníženiu odhadu
rastu Slovensko bude jednou z mála krajín, ktorých ekonomika zaznamená
pozitívnu hodnotu rastu napriek prebiehajúcej kríze.