Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Hospodárska kríza vyžaduje zásadné reformy svetového finančného systému
31. 3. 2009
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky BBC World Service, ktorý sa uskutočnil pred summitom G20 v Londýne. Prieskum uskutočnila spoločnosť Globescan.
Prieskum mapoval verejnú
mienku pred stretnutím lídrov veľkých rozvinutých a rozvojových ekonomík
skupiny G20. Stretnutie sa uskutoční v Londýne vo štvrtok. Zástupcovia skupiny G20
by sa mali dohodnúť na koordinovanej politickej odpovedi na súčasný stav
svetového hospodárstva.
Z prieskumu vyplynulo, že sedem z desiatich ľudí zdôraznilo potrebu
zásadných zmien v svetovom ekonomickom systéme. Šesť z desiatich opýtaných vidí
potrebu zásadných zmien v ekonomike vlastnej krajiny. S reformami na pomoc
hospodárstvu súhlasí tri štvrtiny Američanov.
So zmenou svetového ekonomického systému súhlasí aj drvivá väčšina Európanov. Potrebu
zmeny svetového finančného systému pociťuje menej ako polovica Rusov.
Daňové raje sú pod medzinárodným tlakom
30. 3. 2009
Daňové raje počnúc strednou Európou a končiac ostrovami v Karibiku sú pod medzinárodným tlakom, aby uvoľnili pravidlá o bankovom tajomstve a zväčšili transparentnosť. V daňových rajoch sa podľa odhadov ukrýva 7,3 bilióna USD, ktoré sa vyhli daňovým odvodom v domácej krajine.
Boj proti nim sa stal hlavnou témou aj pred nadchádzajúcim
summitom skupiny G20, ktorý bude koncom tohto týždňa v Londýne.
Vlády celého sveta prijímajú záchranné plány, ktorými chcú ozdraviť a opäť
naštartovať hospodárstvo. Daňové úniky
a raje sa stredobodom pozornosti stali práve pre vysoké fiškálne stimuly. Pomyslenú
"čiernu listinu" nespolupracujúcich jurisdikcií vytvorila
OECD a na svojom londýnskom summite ju
chce ešte rozšíriť.
Lisabonská zmluva by sa nemala stať rukojemníkom politikov v Prahe
27. 3. 2009
Osud Lisabonskej zmluvy je neistý. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso pripomenul českým politikom zodpovednosť voči únii a iným krajinám, pričom spomenul zmluvu o pristúpení ČR k EÚ. Upozorňuje ich, že zmluva by sa nemala stať zbraňou v domácej politike.
Občianski demokrati (ODS) v Senáte, hornej komore
českého parlamentu, podmieňovali svoje áno Lisabonu ratifikáciou dohody o radare
v Brdoch s Washingtonom. Americké plány s
protiraketovým štítom v strednej Európe zatiaľ ale nie sú jasné.
Všetci komentátori sa zhodujú, že z pohľadu ďalšieho
vývoja situácie v ČR je najdôležitejšou postavou teraz prezident Klaus, ktorý sám seba označuje za "disidenta
Európy" a Lisabonu nie je naklonený.
To čo sa stalo v Českej republike zmenšuje istotu, že
budeme mať Lisabonskú zmluvu, konštatoval francúzsky minister zahraničia Bernard Kouchner. Predstavitelia
írskej vlády priznali, že takýto vývoj
do istej miery komplikuje aj ich situáciu pred opakovaním referenda.
Marihuana je najväčším problémom slovenských tínedžerov
26. 3. 2009
V užívaní marihuany, pití alkoholu a fajčení tabaku sú slovenskí tínedžeri nad priemerom rovesníkov z Európy. Za štyri roky sa prepracovali do prvej polovice "drogového pelotónu" európskych krajín.
Najväčším problémom slovenských tínedžerov je marihuana. Vyskúšala ju takmer tretina z nich. Vyplýva to z
porovnania výsledkov Európskeho školského prieskumu o tabaku, alkohole a iných
drogách - ESPAD z 35 krajín Európy, ktorý dnes zverejnil Generálny sekretariát
Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.
Do prieskumu sa na jar 2007 zapojilo približne 105.000 mladých Európanov vo
veku 15 až 16 rokov. K najvýraznejšiemu
nárastu došlo v užívaní marihuany, ktorá medzi nelegálnymi drogami dominuje.
Vyplýva to z porovnania výsledkov prieskumu z roku 2003 a 2007. Užitie
marihuany aspoň jedenkrát počas života v roku 2007 priznala takmer tretina
slovenských tínedžerov, pričom celoeurópsky priemer bol 19 percent. V
celoeurópskom rebríčku celoživotného užívania marihuany sa Slovensko posunulo z 10. až 13. miesta v
roku 2003 na 5. miesto v roku 2007.
Marihuanu častejšie fajčili chlapci ako dievčatá. Pri ostatných drogách došlo nielen v Európe,
ale aj na Slovensku k miernemu nárastu až stabilizácii počtu užívateľov z roku
2003.