Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Noví šéfovia pribúdajú pomalšie
27. 1. 2010
Podľa prieskumu, ktorý bol zverejnený pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra v Davose sa vo viacerých segmentoch podnikateľská dôvera obnovuje a prijíma sa nové vedenie.
Štúdia však poukazuje tiež na to, že nábor nových vedúcich pracovníkov je len veľmi skromný a väčšiu aktivitu zaznamenali v rýchlo rozvíjajúcich sa krajinách, ktoré sa obnovujú rýchlejšie a tiež majú nižšie platy. Podľa prieskumu uskutočneného PricewoterhouseCoopers (PwC) medzi 120 výkonnými šéfmi z 52 krajín, 39 % z nich prezradilo svoje plány tento rok zvýšiť počet vedúcich pracovníkov.
Štvrtina opýtaných pripustila, že bude prepúšťať. Redukciu top-manažmentu minulý rok však urobila polovica zúčastnených prieskumu.
Štúdia bola zverejnená pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra, na ktorom sa stretáva 2500 predstaviteľov politickej a hospodárskej elity. Svetové ekonomické fórum sa prirodzene nesie v znamení finančnej krízy a jej dôsledkov. Trhy boli vykúpené piatimi biliónmi lacných peňazí, vlády a centrálne banky sa pripravujú na ukončovanie stimulov a obnova je veľmi krehká.
Aj keď firmy už prešli cez fázu intenzívneho prepúšťania, prijímať späť sa stále nechystajú. Analytici nepredpokladajú, že by sa počas najbližších 12 mesiacov situácia výraznejšie obrátila.
Stav obetí je napriek tomu oveľa lepší ako v rovnakom čase pred rokom. Na najbližšie obdobie sa pozitívne pozerá celkovo 81 % riaditeľov firiem, čo je značný rast v porovnaní s vlaňajšími 64 %.
Firmy prežili „búrku“ na trhoch vyvolanú krízou vo viacerých prípadoch v okresanom stave a v najbližších mesiacoch možno očakávať vlnu zaujímavých fúzií a akvizícii. Príkladom je aj nedávne spojenie veľkých potravinových korporácií – Kraft Foods a Cadbury.
Skepsa voči euru
26. 1. 2010
Podľa prieskumu Eurobarometer sú obyvatelia krajín, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, čoraz viac zaujatí voči rýchlemu prijatiu spoločnej európskej meny. V „nových“ členských krajinách - Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a Rumunsku si čoraz menej obyvateľov myslí, že ich krajina by mala vstúpiť do eurozóny tak skoro ako to bude možné.
V máji minulého roka sa v prospech rýchleho prijatia eura vyslovilo 28 % opýtaných, v septembri ich počet klesol na 25 %. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že ich krajina by do eurozóny mala vstúpiť čo najneskôr vzrástol z 29 % na 33 %. Takmer 36 % tvrdí, že na euro je potrebné nejaký čas počkať.
Oproti predchádzajúcim prieskumom váhalo ohľadom okamžitej zmeny meny viac respondentov. Zdá sa, že ľudia sa viac prikláňajú k názoru, že ochrana národnej meny pomáha lepšie prekonávať krízu.
Slovensko je naopak príkladom, že členstvo v eurozóne následky hospodárskych problémov zmiernilo.
Najskeptickejší voči euru sú Česi, jeho rýchle prijatie chce len 14 % opýtaných, kým 47 % si myslí, že krajina by s eurom mala počkať tak dlho, ako sa bude dať. V Poľsku je tento pomer 18 % ku 39 %.
Boj proti internetovému pirátstvu
26. 1. 2010
Pre novú komisárku zodpovednú za základné práva Viviane Redingovú bude Európsky deň ochrany dát koncom januára prvou otvorenou príležitosťou na to, aby predstavila svoje hlavné ciele v oblasti boja s internetovým pirátstvom. Zdroje blízke komisárke prezradili, že súčasne sa pracuje tiež na revízii smernice o ochrane údajov.
Inštitúcie EÚ s príchodom digitálnej éry preukazujú čoraz väčší záujem o ochranu občanov a ich súkromia na internete. Iniciatívy, ktoré boli vypracované na návrh viacerých komisárov, pomenúvajú výhody a nástrahy nových technológií a trendov - napríklad vo forme cielenej reklamy, sociálnych sietí či rádií frekvenčnej identifikácie.
Na poste komisárky pre informačnú spoločnosť presadzovala Viviane Redingová prístup nulovej tolerancie voči zneužívaniu súkromných údajov. V nedávnom prehlásení uviedla, že prioritou digitálnej éry sa musí stať súkromie občana a v súčasnosti tieto slová potvrdzuje.
Zdroje blízke eurokomisárke prezradili, že revízia smernice o ochrane dát, ktorá vznikla ešte v roku 1995, bude jednou z prvých aktivít Redingovej.
Ochrana dát zahŕňa dôležité témy nielen kvôli otázke práv, ale aj z hľadiska vzťahu EÚ k medzinárodným partnerom. Tvrdé rokovania medzi Bruselom a Washingtonom v súčasnosti prebiehajú o otázke prístupu k citlivým bankovým dátam či poskytovaniu osobných údajov o leteckých cestujúcich.
Priamo na internetové pirátstvo sa chce komisárka Redingová zamerať počas Európskeho dňa ochrany údajov vo štvrtok, 28. januára 2010.
V popredí bude najmä diskusia o vyhľadávačoch zbierajúcich také informácie ako IP adresy či otázky užívateľov na vybudovanie ich internetového profilu, ktoré potom predávajú poskytovateľom reklám. Ak sa európske inštitúcie rozhodnú zaobchádzať so zozbieranými informáciami ako s osobnými údajmi, ocitnú sa niektoré odvetvia reklamného priemyslu vo vážnom ohrození.
K zdrojom záujmu regulátorov patria aj sociálne siete ako Facebook, kde mladí užívatelia zverejňujú svoje osobné údaje bez toho, aby si boli vedomí bezpečnostných rizík.
Ďalšou dôležitou zmenou v budúcnosti má byť „cloud computing“ zahrnujúci uschovávanie všetkých elektronických dokumentov na vzdialenom hardvéri namiesto toho, aby sa uskladňovali v osobných počítačoch.
Ako podčiarkujú mnohí odborníci, aj keď má tento krok veľkú ekonomickú výhodu, predstavuje vážne ohrozenie súkromia.
Smernica o platobných službách
25. 1. 2010
Po implementovaní ambicióznej smernice o platobných službách do národných zákonov by sa platby v rámci 31 európskych krajín mali stať rýchlejšími, lacnejšími a jednoduchšími. Niektorým častiam nariadenia sa však členské štáty začínajú vyhýbať, čo dosiahnutie stanovených cieľov môže ohroziť.
Smernica o platobných službách bola po mesiacoch zložitých vyjednávaní prijatá v marci 2007. Cieľom legislatívy je vytvoriť skutočný európsky trh pre platby. Ten by znížil náklady spojené pre obe strany – aj pre spotrebiteľov, aj pre platobné inštitúcie. Z užívateľského hľadiska by to malo znamenať, že platby by sa stali efektívnejšími a inštitúcie by boli schopné spracovať viac transakcií.
Legislatíva by sa vzťahovala nielen na oblasť 27 krajín Európskej únie, ale aj na Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Inštitúcie by platby museli vykonávať rovnako rýchlo a s rovnakými nástrojmi ako ich konkurenti a to bez ohľadu na to, kde sídlia a či ide o domáci alebo medzinárodný transfer.