Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekonomika eurozóny sa zhoršila
27. 9. 2012
V septembri sa ekonomika eurozóny opäť výrazne zhoršila.
Hlavnou príčinou je dlhová kríza.
Správa EK ukázala nárast inflačných očakávaní zo strany výrobcov aj domácností rovnako ako v sektore služieb.
Ekonomika eurozóny v 1. štvrťroku stagnovala a v 2. štvrťroku medzikvartálne klesla o 0,2 %. Prognóza je, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa zníži aj v 3.štvrťroku, čo by znamenalo, že eurozóna sa nachádza v recesii.
Sledovanie vodičov áut štátom
24. 9. 2012
Od roku 2015 by mal všetkých slovenských vodičov sledovať štátny dopravný servis.
Monitorovanie auta umožnia čipy, ktoré sa povinne namontujú do každého nového vozidla od roku 2015. Návrh už schválil Európsky parlament a krajine to prikazuje Európska komisia. Namontované čipy v aute by mali pomáhať pri život ohrozujúcich situáciách a v prípade nehody privolať záchranku.
Podľa EÚ Slovenská republika neefektívne spracováva odpad
9. 8. 2012
Nemecká konzultačná spoločnosť BiPRO vypracovala pre Európsku komisiu hodnotiacu správu o recyklácii odpadov, ceny ich zneškodňovania či porušovania európskych právnych predpisov členských štátov.
Táto správa však nie je potešujúca. Ako uviedol komisár pre životné prostredie Janez Potočnik: „Obraz, ktorý vzniká na základe tohto porovnania, potvrdzuje moje vážne obavy. Napriek existencii lepších alternatív a napriek tomu, že sú k dispozícii štrukturálne fondy na financovanie lepších možností, mnohé členské štáty ešte stále ukladajú obrovské množstvá komunálneho odpadu na skládky, čo je najhoršia možnosť v rámci odpadového hospodárstva.“ A tiež varoval: „V sektore odpadového hospodárstva sa nevytvárajú nové pracovné miesta a trpí aj naše zdravie a životné prostredie. Takýto prístup sa dá v súčasnej ekonomickej situácii len ťažko obhájiť .“ Podľa tabuľky uverejnenej v hodnotiacej správe najlepšie sa umiestnilo Rakúsko a Holandsko s počtom bodov 39 a najhoršie Grécko s tromi bodmi. Slovensko so 17 bodmi obsadilo 19. miesto z 27 členských krajín.
Dohoda na bankovej únii v EÚ
29. 6. 2012
Lídri EÚ prijali 120-miliardový pakt pre rast. Zároveň požiadali Európsku komisiu o návrh jednotného mechanizmu bankového dohľadu na čele s ECB, čo je prvý krok pri tvorbe bankovej únie. Trvalý euroval následne bude môcť priamo rekapitalizovať banky.
Nočné rokovania budú pokračujú ďalej počas dňa. Zatiaľ sú oficiálne známe len čiastkové závery. Tesne pred polnocou pre novinárov vystúpil stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý informoval o očakávanej dohode na 120-miliardovom balíku pre rast. Ten počíta s posilnením kapitálu Európskej investičnej banky o 10 miliárd eur, čo zvýši jej úverovú kapacitu o 60 miliárd eur. Ďalších 60 miliárd eur bude pochádzať z realokácie nevyužitých štrukturálnych fondov a projektových bondov, ktoré sa začnú požívať od leta na financovanie energetickej, dopravnej a informačno-komunikačnej infraštruktúry.