Murphy radí
Život treba žiť
Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Je prekvapujúce, ako dlho trvá dotiahnuť niečo do konca, ak človek na tom pracuje.
Ak vieš rozoznať dobrú radu od zlej, vôbec nie si na radu odkázaný.
Ak nevenujete analýze určitého problému dostatok času, tak sa vám môže stať, že prijmete riešenie iného problému.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je obchod
Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...
Veľké peniaze sa nezarábajú, veľké peniaze sa vymýšľajú.
Podnikanie bez obrazotvornosti je nádenníčenie. Alebo inými slovami, trocha fantázie nikoho nezabije. A navyše, fantázia prospieva obchodu.
(Zrnká úsmevu)
Murphy a byrokrati
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)