Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. FOTO: Reuters Členské štáty Európskej únie prijali ďalší balík sankcií voči Rusku
16. 12. 2022
Členské štáty Európskej únie sa vo štvrtok večer na okraj summitu Európskej únie v Bruseli jednomyseľne dohodli na prijatí ďalšieho balíka sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ako pre agentúru DPA potvrdili viacerí diplomati, deviaty balík sankcií je zameraný voči bankám a uvaľuje aj dodatočné obchodné obmedzenia.
Diplomati, na ktorých sa odvoláva aj agentúra AFP, uviedli, že ide o kompromisnú dohodu, ktorá zahŕňa sankcie voči približne 200 osobám. Nové sankcie voči Rusku majú byť oficiálne potvrdené v piatok.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla nové sankcie minulý týždeň so slovami: "stojíme pri Ukrajine a Rusko bude platiť za svoju krutosť".
Členské krajiny Únie rokovali o sankciách už v stredu - vtedy sa im však dohodu dosiahnuť nepodarilo. Námietky mali totiž Poľsko a niektoré ďalšie štáty.
Nový balík sankcií stagnoval z dôvodu sporu o tom, či by Únia mala umožniť prevoz ruských hnojív cez európske prístavy aj v prípadoch, keď sú majiteľmi spoločností, ktoré tieto hnojivá vyrábajú, oligarchovia zaradení na čierny zoznam.
Poľsko a pobaltské krajiny uviedli, že ostatné členské krajiny Európskej únie si robia ilúzie, ak sú presvedčené, že uvoľnenie pravidiel v oblasti ruských hnojív nebude oligarchami zneužité.
Predošlé kolá sankcií voči Rusku zo strany Únie zasiahli ruskú ekonomiku, finančný systém, centrálnu banku, ako aj vrcholných vládnych predstaviteľov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Talianski populisti sa rozhodli ignorovať Úniu
3. 10. 2018
Taliansko sa vracia tam, kde bolo počas finančnej krízy. Dlh krajiny opäť stúpa a cena za jeho splácanie opäť dosahuje úrovne z roku 2014. Vyššími sadzbami za štátne dlhopisy trh reaguje na kroky novej talianskej populistickej vlády.
Tá totiž oznámila, že v budúcom roku počíta so schodkom štátneho rozpočtu na úrovni 2,4 percenta, čo je podstatne viac, než stanovujú rozpočtové pravidlá Európskej únie. „Aby bolo jasné, nevzdáme sa tohto 2,4-percentného cieľa. Neustúpime ani o milimeter,“ uviedol taliansky vicepremiér Luigi Di Maio v rozhlasovom rozhovore. Di Maio, ktorý je šéfom vládneho Hnutia piatich hviezd, vyhlásil, že nepochybuje o tom, že lídri Francúzska a Nemecka chcú, aby talianska vláda padla. Podľa neho negatívne vyjadrenia predstaviteľov EÚ týkajúce sa rozpočtu odštartovali výpredaj talianskych vládnych dlhopisov, čím sa snažia využiť finančné trhy, aby oslabili vládu.
Búrlivý brexit ostal na mŕtvom bode a bez dohody
1. 10. 2018
Po neformálnom samite lídrov Európskej únie v Salzburgu na konci tunela rokovaní nevidno ani náznak svetla. Theresa Mayová nezískala podporu na svoj plán z Chequers, ktorého návrhy majú zaručiť napríklad bezproblémový cezhraničný pohyb tovaru. Predseda Európskej rady Donald Tusk plán spochybnil so slovami, že fungovať nebude.
Napriek mnohým kritickým komentárom však existujú aj zhovievavejšie prognózy. Jednu z nich vyjadril šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Ten v Európskom parlamente uviedol, že v súvislosti s brexitom im najväčšie vrásky robí zúčtovanie finančných kontraktov. Odchod Británie z Únie však bude mať len malý vplyv na ekonomiku eurozóny. „Naše odhady vo všeobecnosti ukazujú, že pokiaľ ide o reálnu ekonomiku, dosah by mal byť celkovo utlmený,“ uviedol Draghi. Analytik Martin Vlachynský zo združenia INESS však pripomenul, že ekonomika Spojeného kráľovstva je rovnako veľká ako ekonomika 19 najmenších členov EÚ dokopy. Už len z tohto hľadiska pôjde o výraznú zmenu. Dodal, že EÚ mala dokonca kedysi ambície byť najväčším ekonomickým blokom sveta. „Vyjadrenie Draghiho vnímam skôr ako uistenie investorov, podnikateľov a bežných občanov krajín eurozóny,“ povedal na margo vyhlásenia analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. Čo sa týka ohrozenia hospodárskeho rastu, podľa Vlachynského sa bude všetko odvíjať od nastavenia budúcich obchodných vzťahov. Tie v tomto momente vyzerajú stále dosť nejasne a čas sa rýchlo kráti. „Katastrofu zatiaľ nečakám, ale štáty a spoločnosti, pre ktoré je Spojené kráľovstvo významný partner, môžu prípadnú ,nedohodu‘ pocítiť významnejšie,“ podotkol Vlachynský.
Švajčiarski voliči v referende pretlačili cyklistiku do ústavy
28. 9. 2018
Švajčiarsko sa možno v budúcnosti stane zasľúbenou krajinou pre cyklistiku. Tamojší voliči totiž v referende prijali ústavný dodatok, ktorý zakotví podporu pre rozvoj cyklodopravy v spolkovej ústave. Cyklotrasy majú po novom rovnaké postavenie ako chodníky alebo turistické chodníky.
Návrh podporilo 73,6 percenta voličov a za bola aj väčšina zo švajčiarskych kantónov, čo je podmienkou pre to, aby bol ústavný dodatok prijatý. V jeho prospech sa tak vyslovili aj hornaté kantóny, pre ktoré by väčší rozvoj cyklotrás znamenal vzhľadom na náročnosť terénu výrazné investície. A podporil ho aj najväčší švajčiarsky automotoklub TCS. Po oznámení výsledkov hlasovania jeho zástupcovia uviedli, že uznanie bicyklov ako rovnocenného dopravného prostriedku prispeje k zvýšeniu plynulosti dopravy a bezpečnosti.
Nový zákon o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora
27. 9. 2018
Nový právny predpis, ktorý nadobúda účinnosť 1. novembra 2018, stanovuje predpoklady pre výber kandidátov na európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora a upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri výbere slovenských kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora.
Vzhľadom k tomu, že na pozíciu hlavného európskeho prokurátora a administratívneho riaditeľa budú výberové konania organizované Európskou komisiou, nie je ani jedna z týchto pozícii súčasťou nového zákona.
Nový právny predpis sa odvíja od nariadenia, ktoré je súčasťou komplexnejšej reformy, ktorá má posilniť ochranu finančných záujmov EÚ, a to jednak vytvorením spoločného hmotnoprávneho rámca na trestnoprávnu ochranu. Nariadenie zvýši efektivitu postihovania tejto trestnej činnosti v rámci EÚ najmä v cezhraničných (a teda významnejších) prípadoch.
Európska prokuratúra bude vytvorená ako nedeliteľný orgán Únie, ktorý koná jednotne na základe decentralizovanej štruktúry. Centrálna úroveň je tvorená kolégiom, stálymi komorami, hlavným európskym prokurátorom a jeho zástupcami, európskymi prokurátormi a administratívnym riaditeľom. Decentralizovaná úroveň je vytvorená z európskych delegovaných prokurátorov, ktorí vykonávajú svoju činnosť v ich členskom štáte. Predpokladá sa, že v každom členskom štáte budú pôsobiť najmenej dvaja EDP.
Za činnosť Európskej prokuratúry ako celku bude zodpovedný hlavný európsky prokurátor a jeho dvaja zástupcovia. Európskeho hlavného prokurátora bude menovať spoločne Európsky parlament a Rada EÚ. Dvaja zástupcovia hlavného prokurátora budú zvolení kolégiom z európskych prokurátorov. Činnosť európskych delegovaných prokurátorov v konkrétnych prípadoch budú monitorovať a riadiť tzv. stále komory, ktoré budú zložené z európskych prokurátorov. Právnym zástupcom Európskej prokuratúry na administratívne a rozpočtové účely bude administratívny riaditeľ.