Ukrajina oznámila návrat na medzinárodné finančné trhy
20. 9. 2017
Ich predajom chce od súkromných investorov získať tri miliardy dolárov, informovalo ukrajinské ministerstvo financií.„Ukrajina dnes (v utorok) oznamuje stanovenie ceny svojej prvej samostatnej emisie dluhopisov od revolúcie v roku 2014,“ uviedlo ministerstvo na svojom webe. Narážalo na februárové demonštrácie, ktoré viedli k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.Zhruba polovicu očakávaných výnosov použijú na odkup starých dlhov. Zvyšok peňazí by sa mal dostať do štátneho rozpočtu.„Každý investor svojím dolárom hlasuje pre úspech našich reforiem,“ vyhlásil podľa agentúry DPA ukrajinský prezident Petro Porošenko pri nedávnej návšteve Spojených štátov.Ukrajina dlhuje domácim a zahraničným subjektom viac ako 62 miliárd dolárov. Vďaka reštrukturalizácii dlhu sa krajina vyhla v roku 2015 štátnemu bankrotu. Už v rokoch 2018 až 2022 má Kyjev zaplatiť zahraničným veriteľom 24 miliárd eur.Na konci marca odmietol súd v Londýne argumenty Kyjeva, ktorý nechcel splatiť dlh Rusku z Janukovyčovej éry v roku 2013. Ukrajina nechce Moskve zaplatiť tri miliardy dolárov okrem iného aj pre ruskú anexiu ukrajinského poloostrova Krym.
Ich predajom chce od súkromných investorov získať tri miliardy dolárov, informovalo ukrajinské ministerstvo financií.„Ukrajina dnes (v utorok) oznamuje stanovenie ceny svojej prvej samostatnej emisie dluhopisov od revolúcie v roku 2014,“ uviedlo ministerstvo na svojom webe. Narážalo na februárové demonštrácie, ktoré viedli k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.Zhruba polovicu očakávaných výnosov použijú na odkup starých dlhov. Zvyšok peňazí by sa mal dostať do štátneho rozpočtu.„Každý investor svojím dolárom hlasuje pre úspech našich reforiem,“ vyhlásil podľa agentúry DPA ukrajinský prezident Petro Porošenko pri nedávnej návšteve Spojených štátov.Ukrajina dlhuje domácim a zahraničným subjektom viac ako 62 miliárd dolárov. Vďaka reštrukturalizácii dlhu sa krajina vyhla v roku 2015 štátnemu bankrotu. Už v rokoch 2018 až 2022 má Kyjev zaplatiť zahraničným veriteľom 24 miliárd eur.Na konci marca odmietol súd v Londýne argumenty Kyjeva, ktorý nechcel splatiť dlh Rusku z Janukovyčovej éry v roku 2013. Ukrajina nechce Moskve zaplatiť tri miliardy dolárov okrem iného aj pre ruskú anexiu ukrajinského poloostrova Krym.
zdorj: pravda
Británia pre brexit stratí tisíce miest
19. 9. 2017
Približne 10-tisíc pracovných miest vo finančnom sektore sa presunie z Británie na kontinent, alebo do zámoria v najbližších rokoch, ak bude Spojenému kráľovstvu zamietnutý prístup na jednotný európsky trh. Ukázal to najnovší prieskum.
Nemecký Frankfurt nad Mohanom je podľa tohto prieskumu najobľúbenejšou destináciou finančníkov, ktorí sa pripravujú na odchod z Británie. Paríž je druhý. Do ankety sa zapojilo 123 firiem z finančného sektora, vrátane najväčších bánk, poisťovni, investičných spoločností a búrz. Je to prvý komplexnejší prieskum o detailoch ich plánov v prípade tzv. "tvrdého" brexitu. Prieskum sa uskutočnil prostredníctvom e-mailov a telefonických rozhovorov v dňoch 21. augusta až 15. septembra. To je niekoľko týždňov po tom, ako tieto spoločnosti na požiadanie centrálnej banky (Bank of England, BoE) do 14. júla predložili podrobnejšie plány o prípravách na brexit. BoE odmietla komentovať výsledky prieskumu. Takmer polovica opýtaných spoločností uviedla, že budú musieť presunúť zamestnancov alebo reštrukturalizovať svoje podniky po odchode Británie z Európskej únie v marci 2019. Ďalšia tretina tvrdí, že to nebude mať veľký vplyv na ich podnikanie a zvyšok stále zvažuje svoje plány, alebo sa odmietol vyjadriť. Odhad počtu pracovných miest, ktoré sa majú presunúť alebo vytvoriť v zahraničí, sa opiera o odpovede 39 spoločností, ktoré zamestnávajú najmenej 350.000 ľudí. V britskom finančnom sektore pracuje približne 1,1 milióna ľudí.
zdroj: hnonline.sk
Európska únia chystá bič na Apple a Google
18. 9. 2017
Ďalší členovia EÚ sa pripojili k nemeckému návrhu na vypracovanie nového európskeho modelu zdanenia globálnych internetových gigantov, akými sú Google a Apple.
Šesť štátov podpísalo dnes na neformálnom stretnutí ministrov financií EÚ v estónskom Tallinne list adresovaný Európskej komisii (EK). Jeho iniciátormi boli spolu s Nemeckom Francúzsko, Španielsko a Taliansko. Žiadajú v ňom, aby sa výnosy internetových firiem, ktoré dosahujú v Európe, zdaňovali na kontinente. Komisár EÚ pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis uviedol, že EK do jari budúceho roka vypracuje návrh príslušného zákona. Jeho idey by sa mali konkretizovať už na budúci týždeň. Návrh sa má dostať do konca roka aj do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Digitálne firmy môžu byť zatiaľ zdaňované v krajine, kde majú hlavné sídlo, ale ich aktivity sú rozšírené ďaleko od neho.
zdroj: hnonline.sk
Každá domácnosť v EÚ vyhodí ročne až 100 kilogramov jedla
18. 9. 2017
Kým miliarda ľudí na svete trpí nedostatkom jedla, tretina potravín, ktoré ľudstvo ročne vyprodukuje, skončí v koši a následne na skládkach odpadu. Každá domácnosť sa ročne zbaví 80 až 100 kilogramov potravín. Najčastejšie ide o ovocie a zeleninu.
„Plytvaniu môže zabrániť každý z nás,“ hovorí Anna Stejcová z projektu Zachráň jedlo. Najviac jedla vyhodia domácnosti a reštaurácie spolu s jedálňami. Nemalý podiel nepoužitých potravín však tvoria aj obchodné reťazce a producenti potravín,“ uviedol v Bratislave Matt Simister, generálny riaditeľ spoločnosti Tesco pre strednú Európu. Britský reťazec tam totiž zorganizoval konferenciu venovanú plytvaniu jedlom. Podľa štúdie Fusions financovanej Európskou úniou sa domácnosti podieľajú na nehospodárnom narábaní s jedlom z 53 percent, spracovaní potravín 19 percent a reštauračné služby z 12 percent. Kvôli veľkoobchodu a maloobchodu putuje do koša päť percent vyprodukovaného jedla.
zdroj: hnonline.sk
Zákon o brexite prekonal v britskom parlamente prvú prekážku
14. 9. 2017
Dolná komora britského parlamentu schválila v noci nadnes v druhom čítaní zákon o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (European Union Withdrawal Bill). Právnu normu podporilo 326 poslancov vrátane siedmich opozičných labouristov, 290 hlasovalo proti, informovala televízia Sky News.
Britská premiérka Theresa Mayová označila hlasovanie parlamentu za historické. Zákon podľa nej vnesie do situácie pred brexitom istotu a jasnosť. Treba vykonať ešte veľa práce, ale utorňajšie rozhodnutie znamená, že sa vytvoril solídny základ pre nadchádzajúce rokovania o brexite, uviedla Mayová. Na základe zákona chce Mayovej vláda transformovať viac ako 12.000 legislatívnych noriem EÚ na vnútroštátne právne predpisy, aby v deň odchodu z Únie - Spojené kráľovstvo z nej chce vystúpiť do konca marca 2019 -nenastal chaos. Hlasovaniu predchádzala viac ako 13-hodinová, často búrlivá diskusia. Najviac kontroverzií vyvolávajú klauzuly, ktoré umožňujú ďalekosiahle zmeny zákonov bez účasti parlamentu. Vláda tvrdí, že potrebuje voľné ruky, aby mohla v krátkom čase prispôsobiť veľké množstvo právnych predpisov EÚ novým podmienkam. Jej oponenti hovoria o zásahu do rozdelenia moci.
zdroj: hnonline.sk