Ukrajina chce krajinám EÚ pomôcť vymaniť sa zo závislosti na Rusku
28. 3. 2022
Ukrajina ponúkla krajinám Európskej únie vlastné podzemné zásobníky plynu s cieľom zvýšiť ich strategické rezervy, čo by EÚ mohlo pomôcť vymaniť sa zo závislosti od dovozu plynu z Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko uviedol, že Ukrajina má najväčšie podzemné zásobníky plynu v Európe a je pripravená umožniť ich využitie krajinami Európskej únie.
Ako počas víkendu napísal na Facebooku, aj napriek vojenskej agresii Ruska Ukrajina naďalej zostáva v otázke energetickej bezpečnosti silným a dôveryhodným partnerom Európy.
Minister privítal, že Európska únia sa v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu chce čo najskôr vymaniť zo svojej závislosti od ruského plynu, súčasťou čoho sú dohodnuté spoločné nákupy suroviny od ďalších dodávateľov. Ukrajina by k tejto solidarite mohla prispieť ponukou vlastných zásobníkov, dodal Haluščenko.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Rumunsko zavádza daň z nezdravej stravy
7. 1. 2010
Rumunsko v marci tohto roku plánuje zaviesť daň z nezdravej strany. V prípade, že sa tak naozaj stane, pôjde o svetový precedens.
Daň sa má uplatniť voči právnickým osobám, ktoré vyrobia, dovezú alebo spracujú nezdravé potraviny s vysokým obsahom soli, tukov, cukru či prídavných látok. Ide najmä o produkty tzv. fast foodov, cukrárenskeho odvetvia, výrobky ako čipsy či slané tyčinky a bublinkové nápoje okrem vody a čerstvého džúsu.
Rumunský minister zdravotníctva sa vyjadril, že daň z nezdravej stravy má podporiť program tamojšieho zdravotníctva. Povedal tiež, že už požiadal úrady, aby o zavedení novej dane pripravili detaily. Prisľúbil, že bude o tejto otázke rokovať s producentmi a distribútormi.
V prípade svojho zavedenia v marci 2010 bude daň predstavovať dodatočný príjem, ktorý môže ministerstvo zdravotníctva použiť na plnenie ďalších svojich programov.
Rumunské ministerstvo odôvodnilo svoj krok tým, že v Európe trpí obezitou čoraz viac ľudí, čím sa zvyšuje riziko cukrovky, vysokého krvného tlaku a predčasnej smrti. Nezdravá strava výrazne prispieva k počtu úmrtí a k výdavkom v oblasti zdravotnej starostlivosti. Znižuje produktivitu práce, poškodzuje kvalitu života a znižuje očakávanú dĺžku života.
O zavedení dane z nezdravého jedla sa diskutuje už niekoľko rokov aj v Spojených štátoch, avšak doposiaľ sa nezaviedla.
Česká mena bude posilňovať
5. 1. 2010
Mena našich západných susedov sa tento rok bude posilňovať. Môže za to vďačiť hospodárskemu oživeniu krajiny aj globálnej ekonomiky. Investori sa pravdepodobne vrátia k rizikovým aktívam. Zhodli sa na tom devízoví obchodníci a analytici. Česká mena by sa oproti súčasnej hodnote mohla spevniť k euru aj o 1,5 koruny.
Kurz koruny k euru sa v súčasnosti pohybuje okolo 26,3 CZK/EUR. Ku koncu roka by sa mohla mena dostať pod hladinu 25 CZK/EUR. Nahor by malo korunu posunúť najmä priaznivejšie globálne ekonomické prostredie, pri ktorom rôzne stimulačné balíčky budú držať relatívne silný globálny dopyt. Pre ČTK to prehlásil jeden z devízových obchodníkov J&T Banky.
Jeden z analytikov Slovenskej sporiteľne hovorí o kurze 24 CZK/EUR a analytik spoločnosti XTB očakáva kurz 23,5 až 24,5 CZK/EUR.
Analytici varujú aj pred nebezpečenstvami, ktoré číhajú na českú korunu. Sú to predovšetkým voľby. Ak by z volieb nevzišla vláda, ktorá bude riešiť fiškálny deficit, korunu by to mohlo oslabiť. Rizikom by mohol byť rast nedôvery investorov voči Českej republike v dôsledku rastu zadlženosti.
Spoločná bojová skupina
4. 1. 2010
Spoločná bojová skupina štátov Litva, Lotyšsko, Nemecko, Slovensko a Poľsko sa 1. Januára 2010 zaradila do bojovej pohotovosti, teda tzv. stand-by fázy. Bojové skupiny EÚ (Battle Groups) nie sú stálymi jednotkami, ale podobne ako jednotky NRF (NATO Response Forces) sa zakladajú na rotačnom princípe.
Členské štáty svoje jednotky do bojových skupín vyčleňujú postupne. Doba jednej rotácie je šesť mesiacov, pričom v rámci nej má EÚ k dispozícii celkovo dve bojové skupiny.
Bojovú skupinu tvorí malé zoskupenie, spravidla okolo dvetisíc vojakov, ktorého hlavnou zložkou sú pozemné sily. Jednotky v skupine musia byť vybavené a vycvičené tak, aby ich bolo možné prakticky nasadiť do piatich až desiatich dní vo všetkých klimatických pásmach.
Koncept Bojových skupín Európskej únie vznikol v roku 2005 ako reakcia na potrebu moderných vojenských spôsobilostí a novej vojenskej taktiky nevyhnutných v súčasných typoch vojenských operácií.
Spolky, ktoré riadia svet
31. 12. 2009
Moderní diplomati sa dnes sporia o čísle, ktoré má byť za písmenkom G. Do pozície prominentného fóra na rozhovory svetových lídrov sa dnes tlačia viaceré zoskupenia. G20 rok 2009 zakončila rok tým, že vlastne nahradila starú G8. To ale zďaleka nie je Gkoniec. G20 bude mať v roku 2010 konkurenta v podobe G2. Lobbisti sa budú snažiť o formáciu G13 a G3. A bolo by naivné si myslieť, že toto bude konečná debatných krúžkov.
Summit G20 udrží si však pravdepodobne pozíciu najvýznamnejšej globálnej platformy udrží. Presunúť najdôležitejšie rozhodnutia na G2, kde by boli zastúpené iba USA a Čína, sa pravdepodobne nepodarí. Stará G8, tvorená najmä krajinami bohatého Západu, bude postupne upadať do zabudnutia. A taká G13 sa zrejme ani neodlepí od zeme (podobne ako G77).
Formovanie G20 by mohlo byť najtrvalejším inštitucionálnym výsledkom svetového hospodárskeho prepadu, ku ktorému došlo v roku 2008. G20 dávno pred krízou bola bežný spolok pre diplomaciu, keďže inštitúcie globálnej vlády, ako napríklad Bezpečnostná rada OSN alebo G8 (čo je vlastne G7 najbohatších krajín sveta a Rusko), už nepredstavovali realitu rozloženia síl vo svete. Oficiálnu zmenu pomerov priniesla až kríza.
Z presunu svetovej moci, ktorá nastala po prepuknutí krízy, ťažia Číňania. Zároveň však vedia, že vo viacerých smeroch stále nie sú rovnocenný partner na takýto dialóg. USA sú oveľa bohatšia krajina ako Čína, s väčšou a sofistikovanejšou ekonomikou, nehovoriac o vojenskej sile. Americkí predstavitelia sú zasa presvedčení, že ekonomicky aj politicky je výhodnejšie do rozhovorov s Čínou zatiahnuť ďalšie vyspelé demokracie – ako napríklad EÚ či Japonsko. V EÚ sa už s nádejami hovorí o vytvorení G3 – ako platformy Ameriky, Číny a Európskej únie. To je ale zatiaľ predčasné. Aj preto možno očakávať, že „géčkovú“ vojnu v roku 2010 vyhrá práve G20.