Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Newtonove zákony
Ak na teleso nepôsobí žiadna sila, teleso v pokoji zostane v pokoji a teleso v pohybe zostane v pohybe.
Vaše sebavedomie sa pod sústredenými pohľadmi vašej manželky a svokry vytráca rýchlosťou, úmernou ich hmotnosti a vzdialenosti.
Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Zákony života
Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.
Ak ste na dne, nevyskakujte, ale radšej sa dobre držte, aby ste sa cezeň nepreborili.
Keď ste už do toho spadli, tak sa aspoň netrepte. Nie, že by vám nehybnosť pomohla sa z toho dostať, ale aspoň to nebude tak smrdieť.
(Murphyho zákonník)
Murphyho rady
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
Je pravdou, že na tomto svete každý človek žije z práce. Pravda, nie každý zo svojej...
Dbaj na to, aby si v živote dosiahol to, čo sa ti páči. V opačnom prípade zistíš, že musíš nájsť záľubu v tom, čo si dosiahol.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)