Trestné právo po novom
30. 8. 2024
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou v nadväznosti na zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. K zmene dochádza v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Pre dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné vykonať legislatívne zmeny v Trestnom zákone zamerané na problematiku obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody. Ďalej bolo potrebné reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 týkajúci sa zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako aj na aj na tento nález nadväzujúce konzultácie s Európskou komisiou a záverečné rokovania so zástupcami Európskej komisie v otázkach ochrany finančných záujmov Európskej únie. Na základe konzultácií s Európskou komisiou sa zaviedla úprava sadzieb trestu odňatia slobody vybraných skutkových podstát niektorých trestných činov podľa štandardov smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, a to napriek tomu, že nejde o trestné činy, ktoré sú transpozičné vo vzťahu k uvedenej smernici.
K
Vyššia sadzba ECB ďalej zdvihne sadzby hypoték
31. 10. 2022
Ďalšie zvyšovanie sadzieb pri energetickej kríze viac ako pravdepodobné. Budúci rok sa tak s hypotekárnymi úrokovými sadzbami pravdepodobne dostaneme k úrovni štyri až 4,5 percenta.
Vyššia základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky automaticky ďalej zdvihne sadzby hypoték. Tie v očakávaní tohto kroku postupne rástli aj medzi prvým zvýšením v júli a druhým v septembri, čiže do istej miery už tento nárast zohľadňujú. V reakcii na aktuálne zvýšenie hlavných úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov to skonštatoval finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Očakáva zrýchlenie rastu úrokov pri hypotékach. "Ak v auguste predstavovala priemerná sadzba pri nových hypotékach niečo cez 2,4 percenta, do konca roka uvidíme nárast priemernej sadzby nových úverov na úroveň tri až 3,5 percenta. Tempo rastu by mohol do istej miery zmierniť prepad dopytu po hypotékach," priblížil. Na druhej strane si však podľa neho banky nemôžu dovoliť požičiavať so stratou alebo s príliš nízkou úrokovou maržou pri rastúcej cene peňazí na medzibankovom trhu.
V
Brusel dáva zelenú na pomoc top zamestnávateľom
28. 10. 2022
Vypnúť výrobu a prečkať alebo pokračovať so stratou. To sú dilemy, pred ktorými stoja top zamestnávatelia ako Slovalco, OFZ, Duslo a ďalší. Prví dvaja sa už stihli zariadiť a vysoké pece úplne vypli. Duslo túto alternatívu podľa vlastných slov zvažuje. Aj napriek tomu, že pomoc pre veľké prevádzky a energeticky náročných hráčov v krajinách ako Nemecko, Česko, Francúzsko, Španielsko či Portugalsko beží, u nás je stále v nedohľadne.
K cieľu mala prispieť takzvaná technická schôdza, ktorá sa na ministerstve hospodárstva konala v stredu. Zúčastniť sa jej mali vládni predstavitelia a zástupcovia firiem – Republiková únia zamestnávateľov či Asociácia zamestnávateľských zväzov.
Možnosťami podľa všetkého môžu byť kompenzácie taríf za prevádzku systému – takzvanej TPS, čo je deväťsto miliónov určených pre všetky podniky z mimoriadneho rozpočtu v podobe sanovania cien energií nad cenovými stropmi, ktoré vláda zverejnila v pondelok, ako aj schémy po vzore západných krajín.
K žiadnej konkrétnej dohode, ktorá by našim kľúčovým fabrikám pomohla prežiť energetickú krízu, však podľa informácií HN neprišlo.
V
Nemecká ekonomika by sa mala nachádzať na prahu recesie
24. 10. 2022
Nemecká ekonomika sa zrejme nachádza na prahu recesie. Hospodársky rast podkopáva pretrvávajúca vysoká inflácia aj neistota okolo dodávok a cien energií. Vyplýva to z mesačnej správy, ktorú dnes zverejnila nemecká centrálna banka. Vysoké náklady na energie by podľa správy mohli spôsobiť pokles priemyselnej výroby. Prepad kúpnej sily domácností by potom mohol viesť k zníženiu spotrebiteľských výdavkov.
Centrálna banka upozorňuje, že napätá situácia bude v najbližších mesiacoch panovať predovšetkým v oblasti zásobovania plynom, a to v dôsledku chýbajúcich dodávok z Ruska. Odborníci však podľa centrálnej banky nepredpokladajú, že v prípade dodávok plynu bude potrebné zaviesť prídelový systém.
"Vysoké náklady na energie však môžu mať podobný dopad a viesť k tomu, že sa najmä v priemysle zníži produkcia," upozorňujú.
Centrálna banka predpokladá, že inflácia by v Nemecku v nasledujúcich mesiacoch mohla zostať na dvojcifernej úrovni. V septembri medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien zrýchlilo na desať percent z augustových 7,9 percenta. Inflácia v Nemecku je tak najvyššia zhruba za 70 rokov.
Nemecká vláda minulý týždeň v aktualizovanom výhľade predpovedala, že hospodársky rast v Nemecku tento rok pre energetickú krízu výrazne spomalí a dosiahne 1,4 percenta.
V budúcom roku potom očakáva pokles hrubého domáceho produktu, a to o 0,4 percenta. Nemecko je najväčšou ekonomikou v Európe.
V
Spotreba plynu v Európskej únii klesla o 15 percent, na Slovensku naopak vzrástla
24. 10. 2022
Spotreba plynu v Európskej únii v porovnaní s priemerom za uplynulých 5 rokov klesla v septembri o 15 percent a o 14 percent v auguste, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Spotreba sa zvýšila len v troch štátoch Únie, z toho najviac na Slovensku.
Krajiny Európskej únie sa v júli dohodli na dobrovoľnom obmedzení spotreby plynu o 15 percent v období od augusta 2022 do marca 2023. Príčinou boli obavy z potenciálneho nedostatku počas zimy, ktoré vyvolalo zníženie ruských dodávok v dôsledku vojny na Ukrajine.
Fínsko, Švédsko a Lotyšsko v septembri znížili spotrebu plynu viac než o polovicu. Spotreba v Nemecku v auguste klesla o 28 percent, ale v septembri len o 7,4 percenta.
Viac plynu v septembri v porovnaní s 5-ročným priemerom pre toto obdobie spotrebovali len Slovensko a to o 5,5 percenta, Írsko o 2,1 percenta a Španielsko o 0,9 percenta.
V prípade vysokého rizika rozsiahleho nedostatku plynu alebo mimoriadne vysokého dopytu po plyne môže Európska komisia po konzultácii so všetkými členskými štátmi deklarovať úniový stav pohotovosti týkajúci sa bezpečnosti dodávok, čo by znamenalo, že zníženie spotreby by už nebolo dobrovoľné, ale povinné.
V