Trestné právo po novom
30. 8. 2024
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou v nadväznosti na zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. K zmene dochádza v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Pre dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné vykonať legislatívne zmeny v Trestnom zákone zamerané na problematiku obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody. Ďalej bolo potrebné reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 týkajúci sa zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako aj na aj na tento nález nadväzujúce konzultácie s Európskou komisiou a záverečné rokovania so zástupcami Európskej komisie v otázkach ochrany finančných záujmov Európskej únie. Na základe konzultácií s Európskou komisiou sa zaviedla úprava sadzieb trestu odňatia slobody vybraných skutkových podstát niektorých trestných činov podľa štandardov smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, a to napriek tomu, že nejde o trestné činy, ktoré sú transpozičné vo vzťahu k uvedenej smernici.
K
Investície automobiliek v Británii klesli
27. 6. 2018
Kvôli neistote spojenej s odchodom Británie z Európskej únie sa investície automobilového priemyslu v Británii v tohtoročnom prvom polroku znížili na polovicu. Uviedol to dnes britský Zväz výrobcov a predajcov automobilov (SMMT).
Kým vlani automobilky za prvých šesť mesiacov investovali 647,4 milióna libier, tento rok len 347,3 milióna libier. Brexitové plány premiérky Mayovovej týkajúce sa obchodu pritom zväz označil za nereálne. Šéf zväzu Mike Hawes stanici BBC povedal, že sektor potrebuje mať jasno. Žiada tiež, aby Británia zostala v colnej únii. Scenár, keď krajina colnú úniu opustí bez toho, aby mala uzatvorenú preferenčnú obchodnú dohodu, je tou horšou z predpokladaných možností. Na otázku, čo by sa stalo, keby Británia s EÚ neuzavrela dohodu do konca roka, Hawes odpovedal, že by to nebol okamžitý koniec, ale že by išlo skôr o smrť kvôli "tisíckam menších uhryznutí". "Konkurencieschopnosť Británie sa postupne zhoršuje, takže je oveľa ťažšie prilákať investície. A investície sú tým, vďaka čomu sektor takú konkurenčnú schopnosť má," povedal. V stávke je budúcnosť jedného z mála britských úspechov v oblasti výroby od 80. rokov: automobilový priemysel zamestnáva vyše 800 tisíc ľudí a vytvára obrat okolo 83 miliárd libier ročne.
V gréckom Solúne vypukli búrlivé demonštrácie proti dohode s Macedónskom
25. 6. 2018
Viac než 5000 ľudí demonštrovalo v nedeľu v druhom najväčšom gréckom meste Solún proti dohode o budúcom názve susedného štátu Macedónsko. Informuje o tom agentúra AP.
Demonštranti pochodovali k budove macedónskeho konzulátu v Solúne, ako aj k sídlam dvoch gréckych koaličných strán - Syriza a Nezávislí Gréci (Anexartiti Ellines). Pred straníckymi sídlami demonštranti hádzali fľaše a stoličky. Polícia proti nim zakročila slzotvorným plynom a oslepujúcimi granátmi. Informácie o prípadných zraneniach neboli známe a polícia uviedla, že nedošlo ani k zatknutiam. Dohodou, ktorú podpísali 17. júna na gréckej strane Prespanského jazera ministri zahraničných vecí Macedónska a Grécka, by sa mal vyriešiť dlhoročný spor medzi oboma krajinami. Macedónsko sa po novom bude volať Republika Severné Macedónsko (Republika Severna Makedonija). Grécko by výmenou malo stiahnuť svoje námietky voči členstvu Macedónska v Severoatlantickej aliancii (NATO) a Európskej únii (EÚ). Dohoda má v oboch krajinách svojich odporcov. Macedónsko by malo oficiálne zmeniť svoj názov až po plánovanom referende na jeseň tohto roka. Ak by občania v plebiscite nový názov schválili, malo by dôjsť aj k úprave macedónskej ústavy. Keby sa tak nestalo, v krajine vypíšu predčasné parlamentné voľby, ktoré budú súčasne akýmsi referendom.
Koniec gréckej krízy?
22. 6. 2018
Ministri financií krajín platiacich eurom sa zhodli na dokončení záchranného programu pre Grécko, ktoré sa po ôsmich rokoch pomoci bude môcť finančne postaviť na vlastné nohy. Počas nočného rokovania dohodli ministri výšku poslednej časti záchranného programu na 15 miliárd eur. Atény budú mať zároveň predĺženú možnosť splácať dlhy a úroky o desať rokov. Podľa agentúry Reuters to po rokovaní povedal šéf euroskupiny Mario Centeno.
Grécko, ktoré sa s krízou potýka od roku 2010, by podľa dohody malo záchranný program opustiť 20. augusta. Aby získalo dostatočnú finančnú rezervu a upokojilo tým trhy, dostane v rámci poslednej tranže finančnej pomoci 15 miliárd eur. Pôvodne sa pritom hovorilo o tom, že z celkového objemu 86 miliárd schválených v rámci programu zostáva vyplatiť okolo 12 miliárd. Ministri sa zhodli aj na desaťročnom období úľav, o ktoré bude mať Grécko okrem iného predĺžené splácanie dlhu a platbu úrokov, čo má zadlženej krajine uľahčiť situáciu po návrate k finančnej sebestačnosti. Zástupcovia eurozóny sa obávali toho, že nedôvera trhov a vysoká cena peňazí, za ktorú by si Gréci boli nútení požičiavať, by mohli hospodársku obnovu krajiny opäť zbrzdiť. Euroskupina rokovala aj o ďalších krokoch, ktorými by Grécko ukľudňovalo veriteľa aj finančné trhy v nasledujúcich rokoch.
Eurozóna prejde reformami
22. 6. 2018
Obe krajiny sa zhodli na jednotnom rozpočte a chcú reformovať euroval a ručenie za vklady. Všetko pritom smeruje k centralizácii, čo sa asi nebude pozdávať politikom menších členov EÚ.
Merkelová rokovala s Macronom hlavne o finančných záležitostiach a mnohé iné problémy zatiaľ odsunuli na neurčito. Stretnutie sa nieslo v duchu „väčšej spolupatričnosti“, a preto sa obe strany dohodli na vytvorení spoločného Európskeho rozpočtu. Európsky stabilizačný mechanizmus (známy pod skratkou ESM, ktorý slúži ako bailout fond na požičiavanie kapitálu štátom alebo bankám v problémoch) by mal dostať nové kompetencie. EÚ ale v súčasnosti čelí viacerým politickým problémom ako napr. otázkam imigrácie, ktoré skomplikovali život vládnej koalície v Nemecku, kde dostala Merkelová ultimátum na prísnejšie pravidlá pre prijímanie nových migrantov do Nemecka. V Taliansku to tiež riadne vrie a krajina už nechce viac imigrantov. Aj preto sú súčasné rokovania ohľadom nových reforiem ťažšie a pomalšie, než sa pôvodne predpokladalo. Schválenie jednotného rozpočtu pre celú eurozónu je ale veľké politické plus pre Emmanuela Macrona, ktorý na tom postavil svoju predvolebnú kampaň. Spoločný rozpočet by mal začať fungovať od roku 2021.