Trestné právo po novom
30. 8. 2024
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou v nadväznosti na zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. K zmene dochádza v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Pre dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné vykonať legislatívne zmeny v Trestnom zákone zamerané na problematiku obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody. Ďalej bolo potrebné reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 týkajúci sa zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako aj na aj na tento nález nadväzujúce konzultácie s Európskou komisiou a záverečné rokovania so zástupcami Európskej komisie v otázkach ochrany finančných záujmov Európskej únie. Na základe konzultácií s Európskou komisiou sa zaviedla úprava sadzieb trestu odňatia slobody vybraných skutkových podstát niektorých trestných činov podľa štandardov smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, a to napriek tomu, že nejde o trestné činy, ktoré sú transpozičné vo vzťahu k uvedenej smernici.
K
Brexit spomalí aj našu ekonomiku
4. 3. 2019
Termín 29. marec sa blíži, no rozchod Londýna s Bruselom ponúka čoraz viac otáznikov ako odpovedí. Jedna z nedoriešených hrozieb je aj dosah brexitu na slovenské hospodárstvo. Ekonómovia rezortu financií jeho presnejšie dosahy nateraz predpovedať nevedia, s určitosťou nám však nehrozí recesia. Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze hovoril o spomalení v rozmedzí 0,7 až 1,4 percenta. Stále však nie je jasné, aké clá sa budú uplatňovať, aký brexit vlastne nastane, a veľa bude závisieť aj od vývoja britskej libry. „Ekonomika sa spomalí najmä pre pokles priamych exportov zo Slovenska do Británie aj pre zníženú konkurencieschopnosť v dôsledku colných bariér,“ povedal hovorca ministerstva financií Maroš Stano.
Najnovšia makroekonomická prognóza ministerstva financií predpokladá v tomto roku rast ekonomiky o štyri percentá a v ďalších rokoch postupné zmierňovanie tempa rastu na úroveň okolo 2,5 percenta HDP. Isté je však to, že by u nás utrpel najmä automobilový priemysel, ktorý tvorí až 40 percent nášho exportu na druhú stranu Lamanšského prielivu. Nejde však iba o priamy export. Slovensko pocíti pokles záujmu aj o dodávky automobilových dielov, ktoré kompletizujú v iných krajinách Európskej únie. Dôsledky sa prejavia v dlhšom časovom horizonte, najciteľnejšie však budú práve v prvých rokoch. Pred prísnejším režimom po vystúpení Británie upozorňuje na svojej stránke aj Finančná správa. „Zmeny sa budú týkať nových kontrol na vonkajších hraniciach s Európskou úniou, platnosti licencií, osvedčení a povolení vydaných Spojeným kráľovstvom či nových podmienok pre prenos údajov,“ upozornila jej hovorkyňa Ivana Skokanová.
Protesty žltých viest zasiahli francúzsku ekonomiku
1. 3. 2019
Protivládne protesty hnutia žltých viest od svojho začiatku znížili rast francúzskej ekonomiky o 0,2 percentuálneho bodu. V médiách to dnes povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Demonštrácie sa začali v polovici vlaňajšieho novembra a odštartovalo ich plánované zvýšenie dane z pohonných hmôt. Neskôr protesty prerástli do širšieho hnutia proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a jeho hospodárskym reformám.
Demonštrácie dosiahli vrchol v decembri, keď donútili rad podnikov v centre Paríža aj v ďalších francúzskych mestách dočasne prerušiť prevádzku. "Predstavuje to veľmi vysoké náklady, je to 0,2 percentuálneho bodu štvrťročného rastu, takže je to veľa," povedal dnes Le Maire. Vláda predtým odhadla, že protesty znížili rast vo štvrtom štvrťroku o viac ako jednu desatinu percentuálneho bodu, čo zodpovedá sume okolo 2,5 miliardy eur, uviedla agentúra Reuters. Francúzsky štatistický úrad INSEE dnes potvrdil svoju správu z konca januára, podľa ktorej hrubý domáci produkt (HDP) Francúzska v poslednom minuloročnom štvrťroku vzrástol o 0,3 percenta. To znamená rovnakým tempom ako v predchádzajúcich troch mesiacoch. Silný export totiž kompenzoval útlm spotrebiteľských výdavkov v dôsledku pouličných protestov.
Slovensko sa v čerpaní peňazí EÚ umiestnilo medzi poslednými
28. 2. 2019
V rámci V4 je na tom najlepšie Maďarsko. Slovensko bolo podľa úrovne čerpania finančných prostriedkov Európskej únie ku koncu roka 2018 na 23. mieste spomedzi 28 členských krajín. S podielom prijatých platieb z Európskej komisie 24,22 percenta (3,709 miliardy eur) obsadilo zároveň posledné štvrté miesto v rámci krajín V4. Priemerná miera čerpania zdrojov EÚ členskými krajinami k 31. decembru minulého roka predstavovala 27,51 percenta. Vyplýva to z informácie Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 až 2020 ku koncu vlaňajška.
Spomedzi krajín V4 je vo využívaní peňazí EÚ najlepšie Maďarsko s podielom 31,39 percenta (v EÚ 11. miesto), Poľsko dosiahlo podiel 27,99 percenta (13. miesto) a Česká republika 25,20 percenta (21. miesto). V rámci EÚ je na čele Fínsko s podielom čerpania zhruba 50 percenta, nasledujú Írsko (45 percenta), Luxembursko (44 percent), Rakúsko (43 percenta), Švédsko a Cyprus (35 percent), Portugalsko a Estónsko (34 percent) a prvú desiatku uzatvárajú Grécko a Litva (33 percent).
Za Slovenskom sú na tom ešte horšie od 24. miesta Slovinsko (24 percent), Španielsko (22 percent), Taliansko a Malta (20 percent) a Chorvátsko (16 percent).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Brusel zaplatí prvú veľkú opravu mostov
27. 2. 2019
Štát ratuje mosty za eurofondy. Slovenská správa ciest v uplynulých týždňoch zazmluvnila zhruba 20 miliónov eur, ktoré sa dostanú do všetkých krajov po Slovensku s výnimkou Bratislavského.
Celkovo sa za tieto peniaze dočká rekonštrukcie 26 mostov, ktoré sú v kritickom alebo havarijnom stave. Dohromady by si pozornosť vyžadovali stovky stavieb. Až 10 miliónov na opravy poputuje do Trnavského a Nitrianskeho kraja. Zrekonštruujú mosty v Holíči, Leviciach, Nitre, Nových Zámkoch či v Slatine. Druhú polovicu zdrojov si rozdelí zvyšok Slovenska. Rekonštrukčné práce na všetkých mostoch spočívajú v kompletnej výmene vozovky, izolácie, odvodnenia, chodníkov, ríms, zábradlia a mostných záverov, spresňuje Slovenská správa ciest. Počet mostov v havarijnom stave začal rapídne stúpať v roku 2010. Za šesť rokov stúpol ich počet na cestách prvej triedy 24-násobne.