Trestné právo po novom
30. 8. 2024
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou v nadväznosti na zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. K zmene dochádza v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Pre dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné vykonať legislatívne zmeny v Trestnom zákone zamerané na problematiku obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody. Ďalej bolo potrebné reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 týkajúci sa zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako aj na aj na tento nález nadväzujúce konzultácie s Európskou komisiou a záverečné rokovania so zástupcami Európskej komisie v otázkach ochrany finančných záujmov Európskej únie. Na základe konzultácií s Európskou komisiou sa zaviedla úprava sadzieb trestu odňatia slobody vybraných skutkových podstát niektorých trestných činov podľa štandardov smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, a to napriek tomu, že nejde o trestné činy, ktoré sú transpozičné vo vzťahu k uvedenej smernici.
K
Slováci prerazili s dronmi v Británii
12. 8. 2019
Verejnosť aj kritici ich v minulosti označovali za hračky. Dnes ich využívajú korporácie či filmári. Práve netradičný „letecký“ biznis sa stal jadrom podnikania slovenskej firmy Uavonic, ktorá prerazila aj vo Veľkej Británii.
Drony sa skladajú z troch častí. Zo softvéru, z kamery či iného snímacieho zariadenia a z hardvéru, teda zo samotnej lietacej konštrukcie, vysvetľuje Ondrej Sluka, obchodný riaditeľ Uavonicu, popíjajúc kávu. V konferenčnej miestnosti firemných kancelárií v industriálnej časti Petržalky dominuje veľkoplošná letecká „dronová“ snímka zrúcaniny hradu Beckov.
Spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2014 a stála za ňou najmä „partička“ nadšencov a fanúšikov modelárstva, sa spočiatku zameriavala na hardvér – na distribúciu dronov a príslušenstva. Až o dva roky neskôr prešla na poskytovanie služieb. Spočiatku boli ľudia k tejto „hračke“ viac ako skeptickí, priznáva obchodný riaditeľ. „Keď som v tom čase prišiel do nejakej fabriky, že im poviem niečo o dronoch, tak sa ma ľudia pýtali, čo s tým vlastne robíme a koho tým špehujeme. Mali túto technológiu negatívne zafixovanú, tak sme vysvetľovali, o čo vlastne ide,“ spomína Sluka.
Pokles produkcie nemeckého priemyslu prekonal očakávania
8. 8. 2019
Produkcia nemeckého priemyslu v júni klesla o 1,5 percenta, prepad tak bol zásadne vyšší než očakávaných 0,4 percenta. Dôvodom bola slabšia produkcia medziproduktov a investičného tovaru. Vyplýva to z dnešných údajov spolkového štatistického úradu, ktorý súčasne znížil dáta za máj, kedy výroba stúpla o 0,1 percenta a nie o skôr hlásených 0,3 percenta.
"Pokračujúci prepad výroby je desivý," povedal Alexander Krüger zo spoločnosti Bankhaus Lampe a dodal, že kvôli nedávnej eskalácii obchodného sporu medzi Čínou a Spojenými štátmi bude recesia vo výrobnom sektore pravdepodobne pokračovať a prognózy hospodárskeho rastu Nemecka budú znížené. Za druhý štvrťrok sa priemyselná produkcia celkovo znížila o 1,8 percenta, čo bolo spôsobené prudkým poklesom výroby kovov, strojov a automobilov. "Priemysel zostáva v ekonomickom poklese," uviedlo ministerstvo hospodárstva s tým, že sektor ešte nedospel k bodu obratu. Predpokladá sa, že najväčšia európska ekonomika vykáže za druhý štvrťrok prinajlepšom stagnáciu. Ukazovatele podnikateľskej nálady naznačujú, že v treťom kvartáli by mohla kvôli obchodným sporom, odchodu Británie z EÚ a tiež kvôli spomaľovaniu globálnej ekonomiky aj klesnúť. Nemecká vláda očakáva, že ekonomika tento rok vzrastie o 0,5 percenta, v roku 2020 by však expanzia mala zrýchliť na 1,5 percenta, napísala agentúra Reuters.
Nemci zvýšia daň na uhlík. Zdražie všetko vrátane potravín
6. 8. 2019
Nemecko nestíha plniť ciele znižovania emisií, chce preto znevýhodniť všetky fosílne zdroje. Nová uhlíková daň sa dotkne nielen elektrární, ale aj pohonných látok – nafty, benzínu i zemného plynu. Má to byť motivácia správať sa ekologickejšie. Napríklad na to, aby si ľudia namiesto do auta so spaľovacím motorom radšej sadli do elektromobilu.
Lenže to zdražie väčšinu tovaru vrátane potravín. Rovnako ako pri každej inej dani to nakoniec zaplatia spotrebitelia. Prudký nárast ceny nafty prinesie mnoho negatívnych ekonomických dôsledkov. A to nielen v Nemecku, ale aj v susedných krajinách. „V prvom rade sa zvýšia náklady na dopravu, čo sa prejaví v koncových cenách nemeckého tovaru a služieb. To bude ovplyvňovať cenovú hladinu v Českej republike minimálne pri položkách, ktoré dovážame z Nemecka.
Európske prístavy sa bránia voči dlhším kontajnerovým lodiam
4. 8. 2019
Európske prístavy zaujali spoločný postoj proti čoraz väčším kontajnerovým lodiam a ako nástroj použili kartelovú dohodu. „Väčšie lode potrebujú vysoké dodatočné náklady na infraštruktúru prístavov," uviedol Gunther Bonz, prezident podnikateľského združenia Prístavy Hamburg (UVHH). Tieto investície by sa museli financovať z prostriedkov daňových poplatníkov. Súčasné prehlbovanie koryta rieky Labe bude stáť približne 780 miliónov eur.
Terajšie kontajnerové lode sú dlhé do 400 metrov, široké 68 metrov a s ponorom 16,50 metra. Zmestí sa na ne 23-tisíc kontajnerov štandardných rozmerov (TMU). Na týchto rozmeroch kontajnerových lodí by sa nemalo podľa kartelovej dohody nič meniť ani v budúcnosti. Vedenia prístavov sa obávajú, že prevádzkovatelia námorných dopravných spoločností pripravujú výrobu kontajnerových lodí, ktorých dĺžka by mala dosiahnuť 460 metrov a šírka 68 metrov. Mali by odviezť 30-tisíc kontajnerov TMU. Štúdie na takéto plavidlá sú už známe. „A keď takáto štúdie existuje, potom sa lode začnú onedlho aj stavať," povedal Bonz. Na svete sú tri veľké združenia námorných prepravcov. Spolupracujú pri využití svojich prepravných kapacít. Na to potrebujú súhlas hlavných protikartelových úradov v Spojených štátoch, Európe a v Číne. Súčasné povolenia pre námorné dopravné spoločnosti v EÚ skončia platnosť v marci 2020. Bonz je aj šéfom združenia európskych prístavov Feport. Prevádzkovatelia takmer 400 európskych prístavných terminálov v tejto súvislosti vypracovali pre EÚ viaceré požiadavky. Najdôležitejšou je, že v budúcnosti nesmie do európskeho prístavu vplávať nijaká loď, ktorá bude dlhšia, než uvádzajú súčasné predpisy. Spojené štáty na túto cestu už nastúpili. Stanovili dĺžku lodí, ktoré vpustia do svojich prístavov.